OKO

Väčšinu informácií o svete získavame prostredníctvom zraku. Vedci zistili, že 80% informácií alebo úplne všetko, čo si pamätáme sme videli.

Oko sa dá prirovnať k fotoaparátu. Predná časť oka plní funkciu šošovky podobne ako sklenná šošovka v prednej časti fotoaparátu. Šošovka je zakrivená priehľadná látka, ktorá pri priechode svetla láme lúče. Tmavá časť uprostred oka sa nazýva zornica a riadi množstvo svetla vstupujúceho dovnútra oka. Jej funkcia sa dá prirovnať k funkcii clony, ktorá je uložená za šošovkami fotoaparátu – otvára sa a priviera podľa množstva svetla. Pozadie oka sa nazýva sietnica a predstavuje „ film “, na ktorý sa obraz sledovaného predmetu zobrazí.

AKO OKO PRACUJE

Oko je samozrejme zložitejšie ako fotoaparát. Fotoaparát iba zaznamenáva obraz na film, naopak ľudia a zvieratá môžu vnímať zmysel zobrazených informácií a závislosti toho meniť svoje chovanie. Oko je pripojené zrakovým nervom k mozgu. Zrakový nerv je umiestnený v zadnej časti oka. Zobrazené informácie sa prenášajú zrakovým nervom do mozgu v podobe impulzov, ktoré mozog dekóduje. Každé oko vníma sledovaní predmety z trochu rozdielneho uhlu a vysiela teda do mozgu rozdielne informácie. V skorom veku dieťaťa sa mozog učí tieto dva rozdielne obrazy zložiť dokopy, inak by človek videl dvojito. Vďaka zloženiu dvoch obrazov sa dajú sledované predmety vnímať priestorovo. Vďaka spracovaniu impulzov v mozgu vnímame sledované predmety v správnej orientácií. Pri prechode svetla šošovkou sa svetelné lúče lámu a rozkladajú a na sietnicu dopadne obraz hore nohami. Pretože je nepohodlné chodiť po hlave iba preto, aby sme predmety videli správne orientované, mozog obraz otáča. Mozog ale potrebuje určitý čas, aby sa naučil mozog otáčať, a tak malé deti vidia hore nohami.


CHUŤ A ČUCH

Chuť a čuch, zmysly, ktoré boli kedysi pre naše prežitie rovnako dôležité ako zrak a sluch, sú dnes mierne zanedbané a o mnoho menej vyvinuté ako u zvierat. Od doby, kedy sa človek po prvýkrát vzpriamil a pozdvihol svoj nos hore, sú pre neho zmysly čuchu a chuti menej dôležité než pre ostatné zvieratá. Tieto najmenej vyvinuté ľudské zmysly slúžia dnes iba k výberu a ohodnotenia jedla a pitia.

CHEMICKÉ ZMYSLY

Chuť a čuch sú chemické zmysly, to znamená, že reagujú na prítomnosť chemických látok v okolí. Keď niečo ochutnávame, zaznamenávame vlastne prítomnosť určitých chemických zlúčenín v našich ústach. Keď čucháme nejakú vôňu, vnímame opäť chemické látky vo vzduchu v okolí. Čistý vzduch je zložený zo zmesi plynov, ktoré sú bez zápachu – najviac je zastúpený dusík ( 78% ) a kyslík (21%), zostatok tvoria malé množstvá iných plynov. Vo vzduchu môže byť tiež vodná para (až 5%), ktorá je tiež bez zápachu. Ostatné látky prítomné vo vzduchu môžu byť zachytené naším čuchom. I veľmi malé množstvo tejto látky môže byť zachytené nosom, ktorý nám „povie“, či je blízko niečo dobrého na jedenie, alebo či sme náhodou nešliapli do niečoho veľmi menej príjemného.


ZAUJÍMAVOSTI

- V západnej Afrike rastie „zázračné“ ovocie, ktoré mení kyslé jedlá na sladké. Pravdepodobne obsahuje protein, ktorý pri styku s kyselinami ovplyvňuje dojem chuťových pohárikov.
- Sladká a slaná chuť sú si bližšie, ako sa zdá. Veľmi vysoká koncentrácia soli (tzv. prahová koncentrácia) vyvoláva dojem sladkej chuti.
- Dospelý človek má asi 9000 chuťových pohárikov, dieťa ich má ešte viac
- Látky, ktoré sa rýchlo odparujú, majú výrazný zápach, pretože uvoľňujú väčšie množstvo pachových čiastočiek, ktoré náš čuch registruje.