STUPEŇ HLUČNOSTI

Hlasitosť, alebo sila zvuku, sa meria v decibeloch. Šepot predstavuje asi 15 dB, tiché šepotanie zamestnanej triedy je asi 50 dB, rušná ulica s dopravným ruchom predstavuje okolo 90 dB. Hlučnosti, ktoré prevyšujú 100 dB, môžu byť pre naše ucho neprijateľné. Zvuky, ktoré sa pohybujú nad hranicou hlučnosti t. j. 140 dB, napríklad zvuk štartujúceho lietadla, sú pre naše ucho veľmi bolestivé a môžu vážne ohroziť bubienok.

Väčšine ľudí sa sluch s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje. Väčšinou dochádza k tomu, že sluchové kostičky sú menej pohyblivé a chvenie sa neprenáša do vnútorného ucha. Ušné infekcie môžu tiež poraniť ušný bubienok alebo ovplyvniť prácu kostičiek a časom viesť až k ohluchnutiu. Všetky ušné problémy musí vyšetriť odborný lekár čo najskôr. Niektoré formy hluchoty sú zapríčinené poranením vnútorného ucha alebo nervu. Postupné stratenie sluchu môže byť dôsledkom permanentného styku ušných orgánov s hlukom, ako napríklad v hlučnej továrni alebo rýchlou zvukovou explóziou. Každý z nás by si mal dávať pozor pri počúvaní rádia, ktorého permanentné pôsobenie hluku vedie k postupnému ohluchnutiu.

140 dB – hranica neprijateľnosti
130 dB – zvuk lietadla při štarte
120 dB – motor bežiaci naprázdno
110 dB – rocková kapela
100 dB – pneumatická vŕtačka
90 dB – cestný ruch
80 dB – vlak
70 dB – vysávač
50/60 dB – rušno v kancelárii, v dave
40 dB – rozhovor
20 dB – knihovňa
10 dB – ticho na dedine
0 dB –hranica počuteľnosti

HMAT

Zo všetkých našich zmyslov je hmat tím najlepšie vybaveným k chápaniu a poznávaniu vonkajšieho sveta. Prakticky – Hmat je viac než len obyčajný zmyslový orgán.

ÚLOHA HMATU

Na rozdiel od ostatných zmyslov, ktoré sú vždy sústredené do jedného orgánu- uší, očí, nosu čí úst – orgány pre vnímanie hmatu sú rozmiestnené po celom tele. Zatiaľ, čo ostatné zmysly reagujú len na jeden typ podnetov, hmat je citlivý i na teplotu a bolesť. Hmat môžeme najlepšie chápať ako súhrn niekoľkých zmyslov, z ktorých niektoré majú zvláštne receptory a nervové zakončenia v koži, svaloch a všade inde. Tieto potom reagujú na množstvo podnetov a predávajú správy do mozgu. Hmat nám mnoho umožňuje. Vďaka nemu cítime dotyk či náraz, bez pohľadu na danú vec môžeme odhadnúť tvar objektov a posúdiť ich hmotnosť, poznať, či je niečo tvrdé či mäkké, horúce, chladné, či to spôsobuje bolesť. Hmat tiež zaisťuje schopnosť vnímania polohy – to znamená, že aj keď sa nepozriete, viete, v akej polohe sa nachádza hocijaká časť nášho tela.

AKO HMAT FUNGUJE

Mnoho vedeckých výskumov už skúmalo, ako ľudský hmat funguje. Keď bolo po prvýkrát objavené, že hmat je závislý na informáciách dodávaných rôznymi druhmi receptorov a nervových zakončení, prevládal názor, že každé z týchto nervových zakončení reaguje len na určitý presný podnet, napríklad bolesť, tlak, chlad alebo teplo. Tento názor sa však skôr či neskôr musel dostať do slepej uličky. Aj keď existujú určité nervové zakončenia, ktoré sú citlivé len na jeden druh stimulácie, boli objavené iné, ktoré boli schopné reagovať na viac než jeden typ podnetov, ktoré však neboli úplne rozdielne od ostatných.
Neskorší výskum ukázal, že každé nervové zakončenie kontroluje svoje vlastné „ vnemové pole