Sibírska mačka

História plemena:

Samotný názov – sibírska mačka evokuje ihneď predstavu Sibírii ako pôvodnej domoviny tohto prírodného plemena, považovaného za národný poklad Ruska.

Avšak vznik a aj rozšírenie sibírskej mačky, ako ju poznáme v dnešnej podobe je veľmi zaujímavým a miestami kontroverzným príbehom vyžadujúcim hlbšiu znalosť súvislostí.

V prvom rade je veľmi diskutabilné a sporné predpokladať u ruskej polo dlhosrstej mačky skutočne pôvodné korene v divokej mačke zo Sibíri. Tento typ mačky ste mohli nájsť po mnoho storočí po celom území Ruska ale svoje meno získali skôr podľa svojho vzhľadu a schopnosti prežiť aj v tuhých zimách aj na takých územiach ako je severné Rusko a Sibír.

Avšak domnievať sa, že mačka primárne pochádza z oblastí Sibíri je viac ako naivné, ak si uvedomíme, že toto územie bolo pôvodne obývané len nomádmi -kočovnými kmeňmi , vo svojich klimatických podmienkach je veľmi drsné, s vysokým snehom a extrémne nízkymi teplotami v zime, je nepravdepodobné, že by sa tu vyskytovala divá mačka, veľmi rýchlo by sa stala obeťou väčších a silnejších mäsožravcov ako sú medvede, vlci a líšky.

Bližšie k pravde asi je, že sa sem dostala začiatkom 17. stor. z Ruska spolu s nastupujúcim aktívnym osídľovaním Sibíri a prirodzeným výberom a selekciou sa u nej vyvinulo bohaté a pre prežitie nevyhnutné osrstenie s hustou podsadou a vrchnými, vodu odpudivými krycími chlpmi.

Jej pôvodné korene, ako aj u ostatných polo dlhosrstých mačiek spadajú skôr do oblastí strednej Ázie, Iránu a Trans-Kaukazu, kde nízke teploty v zime viedli k rozvinutiu dlhšej srsti s bohatou podsadou ako to môžeme vidieť u pôvodného druhu mačky Felis silvestris caucasica. Na vzhľad sa veľmi podobá dnešnej sibírskej mačke.

Existujú aj úvahy o rozšírení polo dlohosrstých mačiek do oblastí dnešného Kyjeva počas rozkvetu prvej moslimskej ríše, jednoznačné dôkazy ale neexistujú.

Tak či onak mačky zo strednej Ázie a oblastí Kaukazu sa rozšírili do celého Ruska, kde plnili hlavne praktické úlohy ako predátori hlodavcov. Prvú písomnú zmienku o tejto mačke môžeme nájsť v knihe Harrisona Wiera Naše mačky a všetko o nich, kde je popísaná jedna z prvých výstav mačiek v Anglicku v roku 1871. Avšak o cielenom chove sa v tomto období nedá vôbec hovoriť.

K ďalšej významnej udalosti v histórii tohto plemena došlo po blokáde Leningradu- dnešný St. Petersburg počas druhej svetovej vojny. Je zrejmé, že ju sotva voľne žijúce mačky mohli prežiť, následkom teda bolo premnoženie populácie potkanov a ostatných hlodavcov. Aby situáciu v meste zvládli, do ulíc Leningradu putovali stovky až tisíce mačiek z celého Ruska. Tu došlo k ich vzájomnému kríženiu, takže dnešná podoba sibírskej mačky je výsledkom kríženia tak európskych ako aj ázijských divých mačiek.

K ich cielenému chovu dochádza až oveľa neskôr, zaslúžil sa o to aj pád železnej opony a prvé medzinárodné výstavy mačiek v dnešnom Rusku. História cieleného chovu a stanovenie presného štandardu je veľmi mladé. Zaslúžila sa oň Oľga Mironova a Irina Katzer, keď v roku 1989 stanovili a popísali presný štandard plemena. Je to teda necelých 20 rokov a dodnes tieto mačky môžete vidieť v uliciach Moskvy a St. Petersburgu. Práve tieto „pouličné mačky“ dali základ plemenu, avšak práve preto sú dnes v chove veľmi dôležité zvieratá priamo zo Sibíri a ďalekého Východu. Ich účasť v ďalšom vývoji plemena je úplne nevyhnutná pre stabilizáciu jeho genetického fondu, a tým aj k ustáleniu jednotného a konzistentného typu sibírskej mačky.


Pôvodné plemeno, ktorého výskyt sa spája s oblasťou Sibíri a ďalekého východu. Sibírske mačky sú dobre známe v Rusku viac než 200 rokov. Dokazujú to kresby a popisy staré niekoľko storočí. Prvý štandard plemena bol vytvorený a popísaný v roku 1989 Oľgou Mironovou. V Spojených štátoch sú známe od roku 1990, sú zatiaľ zriedkavé ale veľmi populárne. Sú výbornými skokanmi, milujú vodu, závisí to však aj od toho, ako a kde lovili ich predkovia. Vďaka ich inteligencii a dobrej trénovateľnosti ich môžete nájsť aj v ruských cirkusoch. Niekedy sú svojou povahou prirovnávané ku psom. Vo svojom správaní vykazujú silnú teritoriálnosť, údajne dokážu zo svojho územia vyhnať aj jeleňa, sú výbornými lovcami na zemi aj vo vode. Dosahujú hmotnosť medzi 6.8 až 9.1 kg u kocúrov a u mačiek je to o niečo menej – 4.5 až 6.8 kg. Ich celkový vzhľad je skôr zmesou kruhov a kriviek, sú kratšie a kompaktnejšie ako Maine Coon , vo vzhľade ktorých prevládajú hranaté, štvorcové tvary a ich zaoblené rysy ich tiež odlišujú od Nórskej lesnej mačky, pre ktorú sú typické tvary a krivky trojuholníkového typu. Úplnú dospelosť a ukončený vývoj dosahujú postupne, až do veku piatich rokov.
Celkový dojem:
Pevné, masívne, svalnaté, silné zvieratá stredných až veľkých rozmerov. Mačky sú vo všeobecnosti menšie ako kocúry. Srsť je strednej dĺžky, hustá, s dobre definovanou podsadou aj krycím vlasom.

Hlava:
Veľká, tvarovaná ako krátky, široký lichobežník, v dobrej proporcii k telu, ľahko zaoblená, s jemne rovnou plochou na vrchole hlavy. V profile je jemne sa zvažujúca, od širokého, krátkeho, mierne zaobleného čela k širokému nosu, viditeľné ľahké vyklenutie ale bez stopu, celkovo je nos strednej dĺžky. Lícne kosti, fúzy a brada vytvárajú súvislú zaokrúhlenú líniu. Brada je široká, pevná ale nie vyčnievajúca. Z profilu vytvára s hornou líniou nosa zaoblený tvar. Krk je krátky, svalnatý a pevný.

Uši:
Strednej veľkosti, široko posadené od seba, vzdialenosť medzi obidvoma ušami presahuje šírku jedného ucha v jeho základni. Vonkajšia línia uší je vertikálna, vonkajší koniec základne ucha ľahko presahuje líniu očí. Uši sú ľahko naklonené dopredu, konce sú zaokrúhlené, žiadúce je vnútorné osrstenie a ukončenie štetinkami.

Oči:
Strednej veľkosti, oválne, postavené široko od seba, jemne zošikmené vnútorné kútiky. Farba môže byť zelená alebo žltá vo všetkých odtieňoch, rovnomerná v kresbe. Modrá farba je povolená u colorpointov a u zvierat, ktoré sú bielej farby. Rôznofarebné oči sú prípustné vo farbe „van“ a bielej.

Telo:
Strednej dĺžky, masívne s dobre vyvinutými svalmi, nohy sú pevné, strednej dĺžky. Zadné nohy sú mierne dlhšie, labky sú veľké, guľaté, dobre osrstené medzi prstami. Telo pôsobí celkovo obdĺžnikovým dojmom.

Chvost:
Stredne dlhý, pri svojej základni hrubší, silný, koniec zaguľatený, zo všetkých strán dobre osrstený.

Srsť:
Strednej dĺžky, vrchný vlas je pevný, hustý, lesklý a vodoodpudivý, na bočných stranách je srsť jemnejšia, veľmi hustá, ľahko priliehajúca. Má dvojitú podsadu a jej hustota závisí na ročnom období. V zime je vrchný vlas dlhý, na dotyk skoro až tvrdý, vytvára pevný límec a plnú náprsenku, ma bokoch potom tvorí dlhé nohavičky, chvost je vtedy veľmi bohatý. V lete je vrchná srsť zvyčajne kratšia a chudobnejšia.

Farby:
Povolené sú všetky odtiene s výnimkou čokoládovej, lila, cinnamon a fawn, je povolený podieľ bielej farby. Nie je uznaná farba z akromelanickými odznakmi (sia). Mačky farby „colorpoint“ a „colorpoint s bielou“ sa tiež nazývajú „nevské maškarády“. V súčasnosti prebieha genetická expertíza v jednotlivých farbách.

Kondícia:
Mačka je zdravá, silná, s udržiavanou srsťou.

Nedostatky:
Rovný profil, odklon k „perzskému“ typu, dlhá, úzka, nevýrazná hlava alebo príliš guľatá. Ploché líca so slabo vyvinutými lícnymi kosťami a bradou.
Malé, guľaté, hlboko posadené oči.
Veľké alebo blízko seba posadené uši, rovno alebo vysoko postavené, uši typu perzskej mačky, malé nízko posadené, príliš osrstené.
Príliš krátke alebo príliš dlhé, príliš slabo stavané telo, ľahké kosti.
Malé labky bez osrstenia medzi prstami, príliš dlhé alebo príliš tenké nohy.
Úzky dlhý krk.
Príliš krátky alebo tenký chvost, so slabým osrstením.
Srsť s nedostatočnou podsadou, príliš hrubá alebo príliš jemná, príliš prilnavá, nedostatočná na chrbte a zadku.
Diskvalifikácia:
Jasne prítomné znaky perzskej mačky.

Kríženie:
S inými plemenami, zvlášť s NFO, MCO a PER nie je dovolené.

Bodové hodnotenie:
Maximum 100 bodov.
Hlava (zahrňuje tvar, nos, profil a bradu) - 25
Telo (typ, tvar, veľkosť, nohy, tvar labiek) - 20
Oči (tvar a farba) - 10
Uši (veľkosť, tvar, postavenie) - 10
Srsť (kvalita, textúra, dĺžka, farba) - 25
Chvost (dĺžka, tvar, osrstenie) - 5
Kondícia – 5

Poznámky k farbe: farebné skupiny sú uznané rovnako ako u mačiek MCO, NFO a TUA. Farby sú rozdelené do 9 skupín, podľa prítomnosti kresby, riediacich vlôh, vlohy pre striebritosť a bielu škvrnitosť. Mačky bielej farby tvoria samostatnú skupinu.

n čierna 21 neurčitá kresba
a modrá 22 mramorovaná
d červená 23 tygrovaná
e krémová 24 bodkovaná
f želvovinová 09 nešpecifikované biele škvrny
g modroželvovinová
v biela
s strieborná
y zlatá

Ťažkosti v plemene:
nedostatok stabilných genetických línií, dôsledkom čoho je časté vzájomné kríženie z tých istých chovov,v 90tych rokoch sa kládol dôraz a záujem chovateľov hlavne na kríženie z hľadiska farebnosti zvierat,v súčasnosti potom vystupuje do popredia predovšetkým problém s nositeľstvom CS génu a s tým súvisiaci problém Nevských maškarád - celkovo sú však sibírske mačky jedným z vôbec najodolnejších a najzdravších plemien mačiek na svete , vďaka svojmu pôvodu nie sú u nich doteraz známe a potvrdené žiadne špecifické genetické poruchy a ochorenia

Starostlivosť
Temperament a podmienky chovu:

Sibírske mačky sú svojou povahou veľmi milé, priateľské a aktívne zároveň. Sú lojálne k svojim majiteľom, sociabilné a schopné prispôsobiť sa rôznym spôsobom života v rodine ku ktorej patria. Veľmi dobre sa znášajú s ostatnými členmi domácnosti, mačkami aj psami, sú trpezlivé a priateľské k malým deťom. Veľmi radi sa hrajú a potrebujú teda dostatok podnetov ku svojim denným aktivitám, pretože sú vitálne a dynamické, v tomto potrebujú spoluprácu a pozornosť svojich majiteľov, nie sú ale vnucujúce sa a ich zvuky a “rozprávanie“ sa s človekom je skôr jemnou zmesou melodických tónov, trilkovania a pradenia.

Nakoľko sú tieto mačky veľmi prispôsobivé, ľahko privykli na život aj v domácom, bytovom prostredí. Veľkou výhodou práve tohto plemena je malé riziko vzniku alergie. Srsť, šupinky kože a aj sliny zvierat môžu spôsobovať alergickú rekciu. Dôvodom je prítomnosť proteínu FEL-D1, ktorý je obsiahnutý predovšetkým v slinách a pri čistení srsti s potom dostáva do okolia a môže viesť k alergickej reakcii. Sibírske mačky ho v slinách neobsahujú a teda aj u ľudí inak na mačky alergických k tejto reakcii nedochádza. Je to ale veľmi individuálna záležitosť a u alergikov sa odporúča kontakt s mačičkou najprv vyskúšať.

Sibírske mačky plne dospievajú až vo veku piatich rokov. Dovtedy môže kolísať aj ich kvalita srsti aj celkové kvality ich štandardu, ktorý sa dokončuje postupne tak u mačiek- stabilizuje sa po prvom druhom vrhu- aj u kocúrov.
Obdobie ruje nastupuje zhruba dvakrát do roka a opakuje sa v cca 10 dňovom inervale, môže to byť ale aj veľmi individuálnou záležitosťou každej mačičky. Prvé krytie sa doporučuje vo veku 14 až 18 mesiacov, v priemere je v jednom vrhu päť mačiatok. Zvieratá sa dožívajú 12 až 15 rokov.

Výživa:
Pre zdravé zviera je veľmi dôležitá vyvážená strava, doporučujem kŕmiť skôr stravou prirodzenou, t.j. premrazeným mäsom, hovädzým, teľacím, morčacím, kuracím, jahňacím, z času na čas môžete pridávať čerstvý žĺtok ( môj typ - pridajte na jeden žĺtok jednu lyžičku glukopuru), ryby,tvaroh, vnútornosti, pribináčik,mascarpone, ovsené vločky, dôležité sú vitamínové doplnky, pasty a konzervy určené pre mačky. Rovnako môžete kŕmiť sušeným krmivom-granolami,vyberajte si radšej kvalitné značky.Nezabúdajte na čerstvú vodu a mačaciu trávu!

Ak si domov prinesiete mačiatko, dostanete spolu s ním kvalitnú výbavu vrátane mačacích konzerv, na ktoré je navyknuté. Ak mu chcete stravu zmeniť, robte to prosim postupne a pomaly. Niekedy sa stane , že aj obľúbené krmivo mačička po čase odmietne, pretože aj ona potrebuje zmenu tak ako my ľudia. Mačiatko v prvom roku v strave neobmedzujeme, naopak, kŕmime minimálne tri krát denne, doporučujem 2x mäsko cca 100-150g + jedna-dve konzervy podľa potreby. Je dôležité všímať si svoje zviera a podľa jeho potrieb a aktuálneho stavu aj kŕmiť. Osobitné pravidlá platia pre mačičku v ruji, pred krytím, počas laktácie , po kastrácii atď.


Sibírska mačka je silné, dobre osvalnatené plemeno, ak má teda zodpovedať štandardu, kvalitná výživa v dostatočnom množstve je nevyhnutná. U mačiatok ale aj u dospelých jedincov v zaťažujúcich obdobiach a pod. môžete chuť do jedla a dobré trávenie podporiť napr. pastou Probican - kúpite od svojho veterinára.

Starostlivosť o srsť a výstavná starostlivosť:
Sibírske mačky ako pôvodne divé mačky nevyžadujú špeciálnu starostlivosť o srsť. Majú samočistiace schopnosti, preto ich nekúpeme, používame len kvalitný puder a vyčesávame kvalitnou štetinovou kefou. V čase výmeny zimnej srsti za letnú češeme aj hustým hrebeňom, pozor, aby sme ale mačičku príliš nezbavili potrebného vlasu ale aby sme vyčesali odumretú podsadu. Inak postačí česanie raz do týždňa, nezanedbávame ho ani u mačiat, pretože je dôležité, aby si naň privykli. Zhruba raz za dva týždne striháme pazúriky špeciálnymi nožničkami. Napriek primeranej starostlivosti môže kvalita srsti kolísať zvlášť u mladých zvierat v prvých rokoch ich života.

Pre dobrú kondíciu a pokiaľ chcete chodiť s mačkou alebo kocúrom aj na výstavy, je nevyhnutné zabezpečiť zvieratám aj pobyt vo vonkajšom prostredí, vonkajšej voliére, na zasieťovanej terase alebo balkóne, v zimnej záhrade, prechádzky na vodítku atď. Len tak dosiahne zimná srsť potrebnú hustotu a kvalitu a umožníme tak mačke aj dostatočné podnety potrebné pre jej aktívnu povahu. Nedoporučujeme ale mačky chovať oddelene od domácnosti, prejavilo by sa to zákonite na nižšej sociabilite zvierat, zvlášt u mačiatok dbáme na skorý kontakt s človekom a privyknutie na jeho prítomnosť a manipuláciu so zvieraťom, čo sa jednoznačne odrazí neskôr aj na správaní na výstavách.


Veterinárna starostlivosť:

Sibirky ako pôvodné, prírodné plemeno nebývajú chorľavé ani netrpia na geneticky podmienené ochorenia alebo vady. Dobre znášajú zimu aj chlad, pri primeranej výžive a starostlivosti postačí ich pravidelné odčervovanie a štandardné očkovanie.

U chovných zvierat je vhodné testovať možné infekčné ochorenia ako je FIV, FIP, FeLv a tiež gentické predispozície k ochoreniam PKD a HCM. Zaručíte tým odchov len zdravých a silných jedincov. Naše chovné zvieratá tieto tesy absolvovali s negatívnym výsledkom.