História plemena:

Samotný názov – sibírska mačka evokuje ihneď predstavu Sibírii ako pôvodnej domoviny tohto prírodného plemena, považovaného za národný poklad Ruska.

Avšak vznik a aj rozšírenie sibírskej mačky, ako ju poznáme v dnešnej podobe je veľmi zaujímavým a miestami kontroverzným príbehom vyžadujúcim hlbšiu znalosť súvislostí.

V prvom rade je veľmi diskutabilné a sporné predpokladať u ruskej polo dlhosrstej mačky skutočne pôvodné korene v divokej mačke zo Sibíri. Tento typ mačky ste mohli nájsť po mnoho storočí po celom území Ruska ale svoje meno získali skôr podľa svojho vzhľadu a schopnosti prežiť aj v tuhých zimách aj na takých územiach ako je severné Rusko a Sibír.

Avšak domnievať sa, že mačka primárne pochádza z oblastí Sibíri je viac ako naivné, ak si uvedomíme, že toto územie bolo pôvodne obývané len nomádmi -kočovnými kmeňmi , vo svojich klimatických podmienkach je veľmi drsné, s vysokým snehom a extrémne nízkymi teplotami v zime, je nepravdepodobné, že by sa tu vyskytovala divá mačka, veľmi rýchlo by sa stala obeťou väčších a silnejších mäsožravcov ako sú medvede, vlci a líšky.

Bližšie k pravde asi je, že sa sem dostala začiatkom 17. stor. z Ruska spolu s nastupujúcim aktívnym osídľovaním Sibíri a prirodzeným výberom a selekciou sa u nej vyvinulo bohaté a pre prežitie nevyhnutné osrstenie s hustou podsadou a vrchnými, vodu odpudivými krycími chlpmi.

Jej pôvodné korene, ako aj u ostatných polo dlhosrstých mačiek spadajú skôr do oblastí strednej Ázie, Iránu a Trans-Kaukazu, kde nízke teploty v zime viedli k rozvinutiu dlhšej srsti s bohatou podsadou ako to môžeme vidieť u pôvodného druhu mačky Felis silvestris caucasica. Na vzhľad sa veľmi podobá dnešnej sibírskej mačke.

Existujú aj úvahy o rozšírení polo dlohosrstých mačiek do oblastí dnešného Kyjeva počas rozkvetu prvej moslimskej ríše, jednoznačné dôkazy ale neexistujú.

Tak či onak mačky zo strednej Ázie a oblastí Kaukazu sa rozšírili do celého Ruska, kde plnili hlavne praktické úlohy ako predátori hlodavcov. Prvú písomnú zmienku o tejto mačke môžeme nájsť v knihe Harrisona Wiera Naše mačky a všetko o nich, kde je popísaná jedna z prvých výstav mačiek v Anglicku v roku 1871. Avšak o cielenom chove sa v tomto období nedá vôbec hovoriť.

K ďalšej významnej udalosti v histórii tohto plemena došlo po blokáde Leningradu- dnešný St. Petersburg počas druhej svetovej vojny. Je zrejmé, že ju sotva voľne žijúce mačky mohli prežiť, následkom teda bolo premnoženie populácie potkanov a ostatných hlodavcov. Aby situáciu v meste zvládli, do ulíc Leningradu putovali stovky až tisíce mačiek z celého Ruska. Tu došlo k ich vzájomnému kríženiu, takže dnešná podoba sibírskej mačky je výsledkom kríženia tak európskych ako aj ázijských divých mačiek.

K ich cielenému chovu dochádza až oveľa neskôr, zaslúžil sa o to aj pád železnej opony a prvé medzinárodné výstavy mačiek v dnešnom Rusku. História cieleného chovu a stanovenie presného štandardu je veľmi mladé. Zaslúžila sa oň Oľga Mironova a Irina Katzer, keď v roku 1989 stanovili a popísali presný štandard plemena. Je to teda necelých 20 rokov a dodnes tieto mačky môžete vidieť v uliciach Moskvy a St. Petersburgu. Práve tieto „pouličné mačky“ dali základ plemenu, avšak práve preto sú dnes v chove veľmi dôležité zvieratá priamo zo Sibíri a ďalekého Východu. Ich účasť v ďalšom vývoji plemena je úplne nevyhnutná pre stabilizáciu jeho genetického fondu, a tým aj k ustáleniu jednotného a konzistentného typu sibírskej mačky.


Pôvodné plemeno, ktorého výskyt sa spája s oblasťou Sibíri a ďalekého východu. Sibírske mačky sú dobre známe v Rusku viac než 200 rokov. Dokazujú to kresby a popisy staré niekoľko storočí. Prvý štandard plemena bol vytvorený a popísaný v roku 1989 Oľgou Mironovou. V Spojených štátoch sú známe od roku 1990, sú zatiaľ zriedkavé ale veľmi populárne. Sú výbornými skokanmi, milujú vodu, závisí to však aj od toho, ako a kde lovili ich predkovia. Vďaka ich inteligencii a dobrej trénovateľnosti ich môžete nájsť aj v ruských cirkusoch. Niekedy sú svojou povahou prirovnávané ku psom. Vo svojom správaní vykazujú silnú teritoriálnosť, údajne dokážu zo svojho územia vyhnať aj jeleňa, sú výbornými lovcami na zemi aj vo vode. Dosahujú hmotnosť medzi 6.8 až 9.1 kg u kocúrov a u mačiek je to o niečo menej – 4.5 až 6.8 kg. Ich celkový vzhľad je skôr zmesou kruhov a kriviek, sú kratšie a kompaktnejšie ako Maine Coon , vo vzhľade ktorých prevládajú hranaté, štvorcové tvary a ich zaoblené rysy ich tiež odlišujú od Nórskej lesnej mačky, pre ktorú sú typické tvary a krivky trojuholníkového typu. Úplnú dospelosť a ukončený vývoj dosahujú postupne, až do veku piatich rokov.