Tiger pásavý ussurijský (Panthera tigris) - je najväčšia mačkovitá šelma na svete. Po medveďovi kodiakovi - Ursus arctos middendorffi - s hmotnosťou 920 kg a ľadovom medveďovi - Ursus maritimus - so 700 kg je tiger aj treťou najväčšou suchozemskou šelmou.

Jeho prirodzeným prostredím je Ázia. Vyvinul sa v juhovýchodnej časti tohto kontinentu a odtiaľ sa rozšíril na západ a na sever. Osídlil obrovský areál, ktorý sa tiahol od kaukazských svahov, juhovýchod. Turecka, do severného Iránu, Afganistanu a Pakistanu, obýval Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan, Tadžikistan, provinciu Xinjiang a oblasť Lopnor v Číne, severozápadné Mongolsko, Indiu, Srí Lanku, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, Malajziu, Sumatru, Jávu a Bali. Z najvýchodnejších častí kontinentu z oblasti Amuru a Ussúrie sa tiger rozšíril až do Číny do provincie Heilongjiang a do severnej Kórey. Stal sa obyvateľom tropických oblastí s teplotami okolo 40°C, ale obýva aj miesta, kde zimné teploty klesajú až pod -45°C, s vysokou snehovou pokrývkou. Vďaka tomu sa začal pôvodný druh v jednotlivých oblastiach prispôsobovať miestnym podmienkam, z čoho vzniklo 8 poddruhov tigra.

Dnes je tiger rozšírený už len v nasledovných oblastiach: od Kaukazu až po oblasť Poamuria a Ussúrie, na juhu Prednej a Zadnej Indie, v Číne a na Sundskom súostroví. Je to výsledok lovu tigrov, sústavného ničenia prírodného prostredia, následok stále sa zvyšujúcej ľudskej populácie a preľudnenia ázijského kontinentu a tiež bezohľadnej exploatácii pralesov. Z ôsmich zemepisných rás dnes už bol úplne vyhubený tiger balijský, jávsky a kaspický.

Tiger aj napriek svojej obrovskej mohutnosti a neuveriteľnej sile (tiger sibírsky - sila až 50-tich chlapov), dokonale reprezentuje mačkovité šelmy svojou ladnou eleganciou a ľahkosťou pohybu.

K majestátnemu zjavu tigra prispieva aj typické sfarbenie. Na červenohnedom podklade je tiger hnedo až čierno pruhovaný, pričom pri vymieňaní srsti sa toto sfarbenie môže odlišovať. Počas teplejších mesiacov býva podklad bledší a počas zimných mesiacov tmavší a farebne sýtejší. Aj keď sa zdá, že jeho sfarbenie je nápadné, má svoju funkciu, ktorú sa tiger učí využívať už od narodenia. Dospelé jedince sú pri pomalom plížení hustou vegetáciou vďaka striedaniu svetla a tieňu takmer neviditeľné.

Bez ohľadu na to, či tiger žije v zajatí alebo vo voľnej prírode, ako jediná mačkovitá šelma miluje vodu. Vo voľnej prírode bez námahy prepláva aj veľké vzdialenosti. Bežne prepláva 6 - 8 kilometrov, pravidelne navštevuje morské ostrovy vzdialené od pevniny 15 - 28,8 kilometrov

Lov
Celá stavba tigrieho tela, mohutnosť, ale aj pružnosť a obratnosť prezrádzajú veľmi schopného lovca. Keďže žije v tajge v povodí rieky Amur v Rusku a stojí na špičke ekologickej pyramídy, jeho hlavnou úlohou je regulácia populácií stredných až veľkých ázijských párnokopytníkov (hlavne jeleňov, ale nepohrdne ani medveďom). Dokáže rozlíšiť chorého jedinca zo stáda párnokopytníkov od zdravého, a preto sa považuje za lekára prírody. Tým, že uloví choré alebo slabé zviera, pomôže stádu v pohybe a úniku pred ostatnými predátormi a okrem toho zabraňuje premnoženiu týchto zvierat, zničeniu ich vlastného životného prostredia a ich genetickej degenerácii.

Tiger má výborný zrak a nie je farboslepý. Jeho oči dokážu omnoho dokonalejšie a rýchlejšie registrovať pohyb. Obdivuhodne výkonný má aj sluch. Veľké ušnice sú pohyblivé ako radary a otáčaním zachytia aj to najjemnejšie šuchnutie. Dokáže teda dokonale určiť smer, odkiaľ zvuk prichádza. Toto tiger využíva najmä pri love.

Taktika lovu
Pri zazretí koristi tiger spozornie, prikrčí sa a začne sa ticho plížiť. Ak korisť začuje pohyb alebo šuchotanie, okamžite je v strehu. Tiger vtedy zastaví a ľahne si tak, aby mohol v momente zaútočiť. Zaujme nehybnú pózu a čaká, kým si ho korisť prestane všímať. Vtedy dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 km/h. Tiger útočí výlučne odzadu, od chrbta. Aj keď dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť, neprenasleduje utekajúcu korisť viac ako 200 metrov. Väčšinou sa mu pri behu nepodarí uloviť vyhliadnutú korisť, pretože jelene sú rýchlejšie a hlavne vytrvalejšie. Jelene sa snažia prudkým prebiehaním tigra zmiasť od vytýčeného cieľa, čo sa im väčšinou podarí. Preto tigre zväčša lovia pár skokmi. Tiger sa často približuje ku stádu zvierat aj niekoľko desiatok minút, aby náhly závan vetra neinformoval vyhliadnutú korisť o jeho prítomnosti. Väčšinou ho prezradí vynikajúci čuch jeleňov. Priemerne len asi každý desiaty pokus tigra o lov je úspešný. Tiger je však veľmi trpezlivý a snaží sa využiť každú ponúknutú šancu. Úspech sa dostaví len pri pomalom a opatrnom plížení proti vetru, čím sa ku svojej koristi priblíži na niekoľko metrov. Prudký útok s momentom prekvapenia mu dáva dobré vyhliadky na ulovenie vyhliadnutej koristi. Skokom dokáže tiger prekonať vzdialenosť 7 - 10 metrov. Korisť zachytí mohutnými prednými labami s ostrými pazúrmi a svojou váhou - samce okolo 400 kg, samice do 380 kg - ju zrazí k zemi. Už od narodenia sa mláďatá hrajú formou bojov, lovia sa navzájom. Matka im presne ukáže, ako usmrtiť korisť. Vďaka ich neuveriteľnej sile pri slabších jedincoch stačí, ak tiger svojou labou udrie korisť po tvári a okamžite jej zlomí väzy. Alebo pri silnejších a zdatnejších jedincoch vie presne, do akého miesta na krku má zaťať svoje špicáky a spolu s tlakom silných čeľustí na priedušnicu usmrtí korisť. Pri malých a stredných kopytníkoch musí tiger dávať pozor na parohy a kopytá koristi, ktoré by ho mohli poraniť. Tiger sa preto snaží držať korisť za hrdlo a ležať jej pred hlavou, aby sa pri smrteľnom kŕči obete vyhol prudko kopajúcim končatinám. Pri väčších a nebezpečných zvieratách sa tiger pri útoku snaží utekajúcej koristi pretrhnúť šľachy na zadných nohách, aby zabránil jej úniku. Po tom, čo tiger korisť takto zastaví, vrhne sa jej na hrdlo a usmrtí ju. Tento spôsob lovu sa môže zdať drastický a nehumánny, ale príroda do veľkej miery utrpenie znižuje. V mozgu sa vylučujú endorfíny, ktoré tlmia bolesť a vyvolávajú pocit telesného blaha. Okrem toho je ulovené zviera v šoku.