V zajatí má tiger pravidelnú stravu, pričom ak nechceme rozvíjať jeho lovecké inštinkty, dostáva len čistú svalovinu zvieraťa (jeden tiger zožerie denne okolo 15 kg mäsa). Ak by sme tieto inštinkty u neho ďalej rozvíjali, človek by k nemu nemal prístup. Aj napriek tomu, že človek tigra v zajatí nepodporuje v love, tiger je predsa len šelma a človek v ňom nedokáže úplne potlačiť jeho inštinkty. Preto ho neprekvapí, ak si tiger v zajatí uloví sem-tam nejakého zajaca alebo malú srnku, ktorá náhodou prebehne cez ochranný plot výbehu tigra. Lovecké inštinkty je najlepšie vidieť u mláďat. Tie sa celé dni hrajú, a to formou súbojov, tigríčatá predstierajú lov, hryzú sa do krkov - zaujímajú polohu usmrcovania koristi - alebo sa udierajú labami. A pritom stačí len malé zarevanie a súrodenci aj matka okamžite mláďa pustia. A v hre sa pokračuje ďalej.
Komunikácia
Tiger svoj čuch intenzívne využíva aj napriek tomu, že nie je rozhodne tak dokonalý ako pri psovitých šelmách. Pachom si označuje svoje územie, ktoré môže mať rozmery až do 180 km². Tiger bežne denne nachodí 25 km, občas aj 80 km. Čas od času sa zastaví, zdvihne chvost a na strom, či ker prudko, akoby rozprašovačom vystrekne páchnuci moč. Ďalšou značkou o tom, že toto územie je už obsadené je umiestňovanie trusu na tigrích chodníčkoch alebo rozhrabávanie pôdy zadnými labami na určitom mieste. Charakteristický pach jednotlivých tigrov hrá obrovskú úlohu v sociálnom a sexuálnom živote. Podľa pachových signálov v moči, ktoré zanecháva samica v dobe rozmnožovania na kríkoch, kameňoch, či v tráve, ju samec vyhľadáva. Pre dokonalý rozbor pachov majú tigre na podnebí ešte jeden čuchový orgán v podobe jamky vystlanej čuchovými bunkami. Tým samci u samice rozpoznajú ruju lepšie než nosom. Samci aj samice preto pri skúmaní pachových značiek nadvihujú horný pysk a snažia sa zachytiť pach aj týmto druhým čuchovým orgánom. Tomuto prejavu, keď má tiger rozškľabenú papuľu, sa hovorí flémovanie.
Tigre sú samotári. To však neznamená, že sa nestretávajú a nezdravia sa. Na veľkom loveckom teritóriu samca môžu žiť dve až tri samice. Tigre komunikujú niekoľkými spôsobmi. Základným hlasovým prejavom, ktorým oznamujú druhým tigrom „tu som“, je hlasné dvojslabičné volanie „ÁUUNH - ÁUUUNH“. Toto volanie, či rev je v noci počuť až na vzdialenosť 3 kilometrov, čo dokážu vďaka pružnému závesu jazylky (podporný aparát jazyka). Okrem výraznej tvárovej mimiky, volania a pachových signálov používa tiger ešte iné komunikačné prostriedky. Pri zlosti prechádza jeho hlboké vrčanie postupne do kašľavého revania. Tento signál protivníkovi jasne hovorí, že môže v ďalšom okamžiku očakávať údery mohutnými labami, a preto bude lepšie, keď ustúpi. Úplne podriadený tiger na tento hlas reaguje tak, že si ľahne na chrbát, čím tiež zabráni útoku. Vzrušenie tigra sa pozná podľa chvenia špičky chvostu, pri zlosti chvostom prudko šľahá.
Pri stretnutí dvoch samcov vyjadrujú chovaním aj svoje postavenie. Podriadený tiger má otvorenú papuľu a oznamuje tým, že sa snaží vyhnúť stretu. Druhý tiger naopak vážne hrozí tým, že má jednu labu jemne zdvihnutú nad zemou a má ju pripravenú k úderu.
Zmyslové orgány
Zmyslové orgány zachytávajú zrakové, sluchové, čuchové a hmatové podnety a odovzdávajú ich do mozgu. V ňom dochádza ku konečnému vyhodnoteniu jednotlivých podnetov a hlavne k záverečnému rozhodnutiu, ktorý z nich je pre určitú situáciu dôležitý, takže je nutné naň reagovať.
Z dôvodu už vyššie spomenutých faktov o tigrom čuchu a hmatu (komunikácia) sa budeme hlavne zaoberať tigrím zrakom a sluchom.
Zrak
Obidve oči na hlave smerujú dopredu, očné osi sa krížia a výsledkom je priestorové videnie dôležité pre:
Úspešné sledovanie koristi
Dokonalý odhad vzdialenosti pri skokoch
Presnú predstavu o tvare a a vzhľade zazretej koristi alebo nepriateľa.
Zrenička u dospelého tigra má pri úplnom stiahnutí tvar štvorca, stojaceho na jednom vrchole, naopak malé tigríčatá majú skoro po otvorení očí zreničku elipsovitého tvaru. Oči tigra sú omnoho výkonnejšie než ľudský zrak, zachytávajú rýchlejší sled pohybov. Naše filmové zábery by preto vnímali ako pomalé striedanie jednotlivých obrazov. Za sietnicou majú lesklú odrazovú vrstvu - tapetum lucidum -, ktorá zaisťuje, aby aj malé množstvo svetla dráždilo zrakové bunky dvakrát, raz pri dopade na sietnicu, druhý krát pri odraze od vrstvy „svetielkujúcej“ v noci.
