Medveď hnedý (Ursus arctos) je cicavec z čeľade medveďovitých.

Vzhľad

Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi.

Dĺžka až 2 m
Výška v kohútiku 1,3 m
Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až 700 kg)

Sfarbenie: Medveď má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.


Rozšírenie

Svet: Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, Rusku, Karpatoch, Alpách, Kanade a USA - predovšetkým na Aljaške.

Slovensko: Populácia medveďa hnedého kvôli svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov sú v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Západné a Vysoké Tatry, Poľana... [1]

Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. [1] Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska.

Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.


Život medveďa

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie. Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.

V januári vrhne medvedica v brlohu 1 - 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1.5 až 2.5 rokov. [1]

Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.

Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.


Poddruhy medveďa hnedého

Medveď hnedý je boreálny cirkumpolárny druh – vyskytuje sa na všetkých zemepisných dĺžkach severnej pologule. Jednotlivé geografické populácie sú označované ako poddruhy:

Ursus arctos arctos – medveď hnedý európsky
Ursus arctos californicus – medveď hnedý kalifornský
Ursus arctos crowtheri – medveď hnedý atlaský (severná Afrika)
Ursus arctos horribilis – medveď hnedý - Grizzly (Kanada a USA)
Ursus arctos isabellinus – medveď hnedý himalájsky (Nepál a severná India)
Ursus arctos middendorffi – medveď hnedý - Kodiak (Aljaška)
Ursus arctos nelsoni – medveď hnedý mexický (Mexiko)
Ursus arctos pruinosus – medveď hnedý tibetský (Tibet)
Ursus arctos yesoensis – medveď hnedý japonský (ostrov Hokkaido, Japonsko)
Ursus arctos beringianus – medveď hnedý sibírsky (Rusko - Sibír)
Ursus arctos syriacus – medveď hnedý sýrsky (Blízky východ)
Ursus arctos gobiensis – medveď hnedý - Gobi (Mongolsko)