Rozmnožovanie korytnačiek sa začína zväčša na jar, keď sa prebudia po zimnom spánku. Všetky korytnačky sa rozmnožujú vajíčkami, ktoré sú prispôsobené len vývoju na súši. Vajíčka korytnačiek sú prevažne biele a chránené pevnou vápnikovou škrupinou. Znášku môže tvoriť 1 až 150 vajec. Ich počet závisí od druhu korytnačiek a veku samice. V priebehu roka môžu byť 0 - 3 znášky. Tvarom a veľkosťou sú vajcia veľmi rozmanitého tvaru. Samička pomocou zadných nôh a chvosta vyhrabáva hniezdo v kyprej pôde, alebo rastlinných zvyškov kde zahrabáva svoje vajíčka. Po znesení vajec sa samička o znášku viac nestará. Mláďaťa sú po narodení sebestačné. Že sa samička chystá klásť vajíčka môžeme poznať podľa toho, že nepríjma potravu, má náhly prírastok na váhe a sklon k častejšiemu hrabaniu - je nekľudná. Občas môže dôjsť u samíc aj k zadržaniu vajec čo môže spôsobiť vážne problémy a niekedy aj smrť. Niekedy sa dajú vajíčka nahmatať aj v trieslach ale pri tejto skúške môže dôjsť k poškodeniu vajcovodou. Vajcia po nakladení okamžite odoberte a premiestnite do inkubátora. Pri prenášaní vajec si môžte na ne napisať čísla v akom poradí boli znesené a označiť vrch vajca, ale nikdy ich neprevracajte, lebo embrya nie su vo vajíčku pevne uchytené a mohli by ste ich zabiť. Počas prvých 24 hodín to nie je až také nebezpečné. Ak by sa Vám náhodou podarilo vajíčko prevrátiť tak ho dajte do pôvodnej polohy. Oplodnené vajíčka sú väčšinou hladké, tvrdé a biele.

Inkubačné obdobie je rozdielne v závislosti od druhu korytnačiek (viď kap.3.Inkubátor a odchov). V chladnejšom lete alebo pri neskorých znáškach sa mláďatá môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Po skončení embryonálneho vývoja mláďatá narušia škrupinu pomocou vaječného zubu umiestneného na hornej čeľusti. Tento zub sa onedlho po vyliahnutí stratí. Nikdy sa nesnažte vybrať mláďa z vajca. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sa podobajú dospelým korytnačkám, ale majú ešte veľký žĺtkový vak, z ktorého čerpajú živiny v prvých dňoch života. Pancier mláďat je ešte mäkký a pestrejšie zafarbený ako u rodičov. Farba vekom stráca na intenzite.


Čo je korytnačka a prečo ju chovať

Suchozemská korytnačka znamená pre mnohých z nás jedinú možnosť chovu nejakého zvieratka...Je tichá, spoločenská a nespôsobuje žiadne alergie...

Je to príjemné milé zvieratko, ktoré si na vás rýchlo zvykne a vy budete mať možnosť pozorovať ju, ako rastie, ako sa správa a tešiť sa z nej...

Zákon zakazuje priniesť si korytnačku len tak z prírody a tak najlepší spôsob, ako získať toto zvieratko, je navštíviť špecializovanú predajňu.


Zimovanie

Letní spánok (aestivácie) je odlišní od zimného spánku (hibernácie). Zimovanie to nie je len zatvorenie očí a len také pospávanie ale pri zimnom spánku je korytnačka studená, nereaguje, srdce a dýchanie je oveľa pomalšie. Prezimovanie možno doporučiť u väčšiny európskych korytnačiek. Zo suchozemských korytnačiek sú to napr.: Testudo hermanni, Testudo graeca, Testudo Horsfieldia, Testudomarginata.

Mnohí si kladú otázku, či sa má zimovať alebo nezimovať. Pre tých, ktorí majú viac korytnačiek a chcú ich rozmnožovať a dočkať sa potomstva a je jasné, že prezimovávať musia. Ďalšia dobrá vec je, že pri zimovaní sa prirodzene likvidujú tukové zásoby čím sa zvyšuje kondícia a životaschopnosť. Tí, ktorý majú len jednu korytnačku a nechcú sa s ňou na 5 - 6 mesiacov rozlúčiť, musia zvážiť sami či budú zimovať, ale určite by jej aspoň kratšie zimovanie prospelo. Môžu skúsiť tiež nezimovať s tím, že korytnačky budú v izbovom teráriu, ktoré je vyhrievané žiarovkou na teplotu aspoň +30°C asi 12 hod. denne. Pokiaľ pri takomto režime korytnačka normálne žerie, je čulá a nesnaží sa zahrabať, tak ju môžeme skúsiť nezimovať. Podľa Highfielda pri dlhodobom nezimovaní korytnačky môže dôjsť k problémom z pečienkou. Korytnačky dávame prezimovávať koncom októbra až začiatkom novembra. Určite nemôžeme dať zimovať korytnačky, ktoré boli alebo sú choré alebo zoslabnuté. Niektorý autori uvádzajú, že mláďaťa do 3 rokov by sa nemali zimovať alebo len krátko. Bohužiaľ s tým nemám žiadne skúsenosti, ale v prírode im nezostáva nič iného len prespať celú zimu.

V niektorých prípadoch korytnačku môžeme dať prezimovať na kratšiu dobu, a to na jeden alebo dva mesiace, a to v mesiaci január a marec. Pri druhoch, ktoré zimovanie nevyhnutne nepotrebujú, sa odporúča krátke obdobie zimného pokoja vytvoriť vypnutím osvetlenia a vyhrievania terária. Pokiaľ máme zdravé zviera, ktoré na jeseň začne javiť známky nervozity, začne hrabať, a snažiť sa niekam zaliezť (prípadne zalezie do svojho domčeka odkiaľ nevylieza), prestáva žrať, je to známka toho, že sa pripravuje k zimnému spánku. Je tiež dobré, ísť k zverolekárovi aby korytnačke pichol preventívnu injekciu, ktorá obsahuje vitamíny a látky proti pliesni, ktoré posila ich imunitu. V období zimného spánku, totiž korytnačky "vypnú" celý imunitní systém. Keby počas zimného spánku prišli do styku s plesňovým alebo kvasinkovým ochorením, nedokážu si s ním poradiť. Môže sa potom stáť, že v rovnakom prostredí päť korytnačiek v pohode prečká zimu a šiesta to už na jar "nerozchodí", pretože mohla byť trochu oslabená, čoho sme si nemuseli ani všimnúť.

Ak máme korytnačku vo vonkajšom výbehu, prenesieme ju dnu, kde ju asi 14 dní už nebudeme kŕmiť, budeme ju často kúpať pri teplote asi +18°C, aby sa vyprázdnila, čo je veľmi dôležité, aby v črevách nezostali žiadne zbytky potravy. Korytnačky tiež hodne pijú, takže im nezabudnite dávať stále čistú vodu. S príchodom jesene t.j. od polovice októbra, začiatkom novembra prijímajú živočíchy stále menej potravy a ich tráviaca sústava sa vyprázdňuje. Vtedy im prestávame podávať potravu. Korytnačky postupne pripravujeme na zimovanie postupným znižovaním teploty v teráriu a keď sú úplne vyprázdnené, vykúpané a apatické asi tak po 2 týždňoch dáme ich do pripravených krabíc alebo debničiek (napr. plechová dierovaná debnička z vajec) vystlaných pieskom, polystyrénovými guličkami, molitanovou drťou, novinami a pod. najlepšie pre každého jedinca zvlášť. Pri vyprázdňovaní pomáhajú 2 - 3 kúpele vo vlažnej vode +25°C až +28°C asi v 3 - dňových intervaloch. Môžeme ich však aplikovať len pri jedincoch chovaných vo vnútorných teráriách, kde tiež postupne znižujeme teplotu. Potom ich začneme ukladať na zimovanie od polovice október a november až do polovice december prípadne slabšie jedince až začiatkom marca postupne