podľa kondície jedincov – najvitálnejší, najväčší a najvypasenejší "balvani" idú zimovať ako prvý až po korytnačky čo sú menej odolné. Ako výstelka nie je vhodný prašný materiál napr. rašelina, piliny, hobliny a tiež ani seno alebo slama, tie by vo vlhkom prostredí mohli začať plesnivieť. Prenesieme ich do pivnice a pozorujeme, či sa zahrabú a budú pokojne spať. Pokiaľ korytnačka zaspí, nebudeme ju rušiť a každých 4 až 6 týždňov skontrolujeme, prípadne prevážime – úbytok hmotnosti až 10% z celkovej váhy je v norme. Tiež skontrolujeme, či je substrát dostatočne vlhký, nie mokrý alebo vyschnutí. Pokiaľ by sa stalo, že korytnačka nezaspí a neustále pobieha, radšej ju vyberieme (asi niečo nebude v poriadku) a dáme do izbového terária.

Najdôležitejšie je nájsť im vhodné miesto k prezimovaniu. Najlepšie je ak máme dobrú pivnicu zo stálou teplotou +4°C až +6°C a z vhodnou vlhkosťou 60 - 80 % (vadí väčší vlhkosť), ale pozor, nesmieme tam skladovať súčasne zemiaky, zeleninu alebo ovocie, ktoré by mohlo plesnivieť a hniť. Takže, ak boli pred tím v pivnici zemiaky, ovocie alebo zelenina, je potrebné ju najprv vybieliť vápnom a riadne vydezinfikovať, aby sa tam nemohli vyskytnúť pliesne. Treba dať tiež pozor na hlodavce aby sa nemali ako dostať k zimujúcej korytnačke. Ak nemáme vhodnú pivnicu, nastáva problém, kam s nimi. Pozor, pivnica na sídlisku, kde prechádza teplovodné potrubie, nie je vôbec vhodná. Myslím, že ďaleko lepšie je skúsiť zimovanie v chladničke. V chladničke to znamená v priestore, kde sa skladuje zelenina, a nie v mraziaku! Je dobré chladničku predtým odmraziť, pokiaľ nemáte automatické odmrazovanie a poriadne ju vymyť a vydezinfikovať. Pozor musíme dávať, aby v chladničke nebola hnijúca zelenina, ale tiež syry z pliesňou napr. hermelín, niva apod., alebo otvorená krabica mlieka v blízkosti zimujúcich korytnačiek. Vo všetkom sa môžu vyskytovať rôzne pliesne a kvasinky, ktoré by sa mohli preniesť na zimujúce korytnačky pre ktoré by to mohlo znamenať ich koniec.

Ďalšiu vec ktorú musíme sledovať, je teplota. Teplota musí mať rozmedzie +4°C až +8°C. Teplota pod 0°C je kritická a zároveň tak teplota nad +10°C nie je vhodná. Musíme sa tiež vyvarovať prudkých výkyvov teploty napr. rozmrazovanie chladničky a opätovné zamrazenie, niekedy stačí väčší nákup do mrazničky, kde vyšší výkon mrazničky zníži teplotu i v chladničke (pokiaľ nemáte dva kompresory). Ďalšia možnosť je presklenný balkón - zimná záhrada napr. zaskleným polykarbonátom 4 mm hrubým. Teplota bola pri mrazoch -20°C vonku -2°C na balkóne. Teplotu dostavíme prípadným pridaním tepelného vyhrievača z termostatom. Korytnačky zimujeme 5 - 6 mesiacov väčšinou od konca októbra do začiatku marca. Po skončení zimovania korytnačkám postupne zvyšujeme teplotu. Tu sa názory líšia, akú dlhú dobu. Pri prebúdzaní korytnačiek postupujeme oveľa rýchlejšie ako pri ukladaní na zimný spánok. Samozrejme, že nemôžeme korytnačku vytiahnuť z chladničky a hneď ju strčiť pod vyhriatu žiarovku, to by bol pre ňu šok.

Niektorý autori uvádzajú - ďalšie dva týždne postupne zvyšovať teplotu a nekŕmiť, a tí druhý zas, že keď korytnačku jeden deň vyberieme a vykúpeme vo vlažnej vode, a na ďalší deň začať svietiť slabšou žiarovkou a skúsiť kŕmiť. Korytnačky hlavne často kúpeme, aby sa napili, pretože po zime sú veľmi dehydrované a potrebujú doplniť vodu. Niektoré už po dvoch dňoch začínajú žrať, iné tak do týždňa. Dôležité je podávať dostatočné množstvo rozmanitej potravy obohatenej vitamínmi. Myslím si, že je dosť neprirodzené, aby zoslabnuté korytnačky po zimovaní, čakali ešte ďalšie dva týždne, aby mohli žrať a aktívne žiť. V prírode, keď sa korytnačka prebudí, tak sa snaží čo najrýchlejšie dostať na slnko, aby sa zohriala a načerpala novú energiu. Po prebudení korytnačky dôkladne pozorujeme a pokiaľ by nežrali ani po týždni, prípadné začali mať nejaké zdravotné problémy napr. výtok z nosu, fučanie, kýchanie je najlepšie ihneď vyhľadať zverolekára, ktorý rozumie korytnačkám.

Ďalšia dôležitá vec po prebudení zo zimného spánku pre rozmnožovanie, je prebudiť najprv samca a nechať ho až bude úplne aktívni a až potom prebudiť samičku. To preto, že pre oplodnenie samičiek je dôležité, aby vajíčka boli oplodnené čo najskôr po prebudení samičky. Pomalí samček, ktorý má dosť starostí sám zo sebou sa hneď nebude zaujímať o samičku. Naproti tomu čulí samček má u čerstvo prebudenej samičky väčšie šance. Samičky kladú vajíčka väčšinou v máji a v júni. Zimovanie, keď je korytnačka pustená voľne v byte na podlahe s tím, že si zalezie pod radiátor občas vylezie a nažerie sa, je vonkoncom neprípustné a bohužiaľ dosť bežne argumentované slovami, že keď chce spať, tak kedykoľvek môže, a že keď hrabe, tak chce ísť vonka a nie byť v teráriu. Tak sa stane, že chudák korytnačka prechodí celu zimu s tím, že ani nespí ani nežerie, nemá vhodnú teplotu, ani nízku na spanie ani vysokú na vyhriatie, čo ju riadne vyčerpá. Korytnačka to síce vydrží jednu, dve a možno i tri zimy, pokiaľ to bude silní jedinec, ale potom sa začnú objavovať zdravotné problémy (napr. nachladnutie, poruchy ľadvín, zápal pľúc a iné…), ktoré končia uhynutím jedinca. Vôbec voľný chov na podlahe, kde je prievan a korytnačka sa nemôže vyhrievať, je nevhodný. Korytnačka tak ako každé iné zviera, potrebuje svoj domček - terárium s vhodným zdrojom tepla. Nedoporučuje sa tiež voľné zimovanie na záhrade, kde sa korytnačka na jeseň sama zahrabe. U nás nie sú také zimy, ktoré by boli priaznivé k zimovaniu. Môže sa totiž stať, že napr. v januári je jeden deň teplota +15°C a na druhý deň nastane prudký pokles pod nulu. Korytnačka sa zohreje, vyhrabe sa von a potom sa už nestačí zahrabať a zamrzne.

Iná príprava na zimný spánok.
- lampy treba nechať normálne svietiť, ale znižujeme príjem potravy a počas jedného mesiaca skracujeme dĺžku dňa. Väčšina plazov spozoruje, že sa dni krátia a prestane toľko žrať.
- najmenej 2 týždne pred znížením teploty prestaňte zviera kŕmiť. Potrava, ktorá zostala v črevách by mohla počas zimného spánku hniť. Aby ste mali istotu že v črevách nezostala žiadna strava tak korytnačku kúpte vo vlažnej vode. Pri tejto procedúre obvykle vylúči všetky zbytky v črevách.
- potom začnite postupne znižovať teplotu buď použitím tlmeného svetla, alebo výmenou žiarovky za menej výkonnú.
- korytnačky sa stávajú malátnejšími a nakoniec sa skryjú do úkrytu. Nekŕmte ich. Nekľudný jedinci nie sú pravdepodobne v poriadku a tak ich radšej nedávajte zimovať.
- postupne tiež znižujte dobu po ktorú svieti svetlo. Presnú dĺžku dňa určite poľa povahy podnebia z ktorého druh pochádza.
- zviera dajte na 8 až 12 týždňov na tmavé miesto so zníženou teplotou a raz alebo dvakrát za týždeň ho skontrolujte. Niektoré druhy občas vykuknú, ale nekŕmte ich.
- po tomto období postupne zvyšujte teplotu. Môže sa stať že zviera nebude po nejaký čas príjmať potravu. Počas tohto obdobia sa vstrebávajú telesné tuky, pričom sa uvolňujú toxíny, ktoré môžu spôsobiť bakteriálne infekcie. Podľa Denarda z roku 1996 je lepšie keď sa teplota zvýši hneď na optimálnu behom niekoľkých dní.
Pri nákupe korytnačky dbajte na serióznosť obchodu, navštevujte overené obchody, alebo skúseného chovateľa, aby ste mali istotu, že dostanete zdravé zvieratko