Minerálne látky

V telách plazov sú najviac zastúpené zlúčeniny vápnika a fosforu. 99% kalcia obsahujúceho v telách zvierat, je viazané v kostre vo forme hydroxiapatitu (ŠIMŮNEK 1989). Ostatné minerálne látky sú potrebné len v stopových prvkoch. To však neznižuje ich význam v telách zvierat. Prísun týchto látok zaisťuje plnohodnotné kŕmenie. V niektorých prípadoch je však nutné tieto látky dodať telu aj vo forme liečiv. U plazov treba podať doplnky na mierne zvlhčenej zelenine alebo ovocí, pri tom sa vhodne uplatňujú rôzne prísady do krmiva. Z veterinárneho hľadiska sú dôležité predovšetkým ochorenia z nedostatku vápnika a fosforu, stopových prvkov a nedostatok jódu.


Poruchy reprodukcie

INFEKCIA: príčinou je nevhodne vytvorený biotop, nedostatok vitamínov A, D a E, minerálnych látok a obezita, alebo pri silnom zamorení korytnačiek endoparazitmi, po prekonaní bakteriálnych a vírusových infekciách. Pri samiciach v dôsledku chronických zápalov pohlavných orgánov.
LIEČENIE : dôležité je zlepšiť výživu a zoohygienu. Pohlavnú činnosť podporíme Combinalom E.



Otravy

INFEKCIA : prejavuje sa malátnosťou, hnačkami, ochabnutosťou a kŕčmi.
LIEČENIE : odporúča sa diétne kŕmenie a podávanie čaju s glukózou.


Terárium

Terárium pre suchozemské korytnačky má mať väčšie rozmery, pretože aj menšie druhy sa pohybujú viac, ako sa o nich predpokladá. Pre 2 - 4 jedince najmenších druhov odporúčame rozmery terária min. 150 cm x 100 cm x 50 cm. Kostra terária sa zhotovuje z dreva alebo zo zvarovaných kovových uholníkov, ktoré sú natreté základnou a povrchovou farbou. Prednú stenu a strop tvorí spravidla sklo ktoré utesňujeme gitom. Ostatné steny a podlaha môžu byť z dreva, plechu, prípadne zo skla. Časť stropu a jedna bočná stena musia byť zo sita, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu. Prístup do terária umožňujú buď posúvateľné sklá prednej steny, alebo bočné dvierka. V súčasnosti sa najčastejšie používajú sklené nádrže. Narezané sklo so zabrúsenými hranami odmastíme a spojíme silikónovým kaučukovým lepidlom (napr. RAX, PERENÁTOR, CENUSYL a pod.). Zlepenú nádrž umiestnenú na rovnej ploche s polystyrénovým podkladom začneme používať najskôr o 24 hodín.

Na vytváranie interiéru sa používajú kamene, bridlice, korene a pod., ktoré pred použitím dôkladne očistíme. Piesok a štrk musíme premyť. Na dno terária môžeme dať jemný riečny piesok, perlibetón, hrubozrný piesok alebo jemný štrk. Na dno umiestňujme zopár väčších i menších kameňov a korene, ktoré slúžia aj ako miesta na úkryty. Väčšiu nečistotu odstraňujeme pravidelným prehrabaním piesku, ktorý vymieňame raz za mesiac. Podľa klimatických zón rozšírenia jednotlivých chovaných druhov rozčleňujme terária na dve skupiny, a to na púštne suché a na tropické vlhké teráriá, s ich niekoľkými variáciami. V teráriu suchozemských korytnačiek pochádzajúcich z púštnych suchých oblastí môžeme pri zadnej a bočnej stene urobiť z kameňov alebo skaliek úzku terasu, medzi ktorú zasadíme sukulenty (Euphorbia sp., Haworthia sp., Aloe sp. a pod.).

Pri tomto type terária udržujeme vysokú dennú teplotu +35°C až +45°C s miernym nočným poklesom t.j. +15°C až +20°C a minimálnou vlhkosťou vzduchu 40 - 80%. Vyhrievame lokálne jednu časť na požadovanú teplotu a druhú časť chladnejšiu, v jednom rohu udržujeme vlhkú. Tiež spodná časť piesku (50 mm – 200 mm) by mala byť mierne vlhká. Zaistíme to obrátené postaveným pohárom na dne teráriá, trubicu siahajúcu nad vrstvu vlhčíme. Na dno dávame kameninovú drvinu alebo hrubozrnný piesok. Steny môžeme vyložiť kôrou, drevom, bridlicami, kameňmi, alebo na vonkajšie sklené steny natreté epoxidovým lepidlom preosejeme cez sito jemný piesok. Do rohu umiestňujeme malú nádobu s vodou. Terárium rosíme len občas, stačí raz za týždeň.

Do terária suchozemských korytnačiek z tropických vlhkých pralesov umiestňujeme na zadnú a bočnú stenu epifytné rastliny (Platycerium sp., Aechmea sp., Neoregelia sp. a pod.). Pri tomto type terária okrem vysokej teploty dennej teploty +27°C až +35°C, v noci je to okolo +25°C je charakteristická vysoká vlhkosť vzduchu t.j. 80 - 90%. Na dno dáme zmes lesnej pôdy s rašelinou, steny vykladáme rašelinníkom. Do rohu umiestňujeme väčšiu nádobu s vodou, alebo z perlibetónu vymodelujeme bazén s výpustným kohútikom na dne. Terárium dva krát denne rosíme. V obidvoch prípadoch musia byť rastliny mimo dosahu korytnačiek. Takto upravené teráriá sú estetickejšie a zároveň sa v nich zlepšuje mikroklíma. Rastliny pre terária by mali spĺňať niekoľko požiadaviek. Mali by mať tuhé lisy, menší nárok na svetlo, výživu a sezónne zmeny teploty a vlhkosti. Z dostupných rastlín môžeme pre teráristov odporučiť z čeľadi: Asclepidaceae - Hoya, Passifloraceae - Passiflora, Moraceae - niektoré druhy rodu Ficus, Bromeliaceae rody Billbergia, Tillandsia, Aechmea, Cryptanthus, Liliaceae - Aloe, Pontederiaceae - Eichhornia, Araliaceae – hedera, Arceae - Acorus, Aglaonema, Diffenbachia, Philodendron, Pothos, Scindapsus.