PLETIVÁ



Rastliny možno rozlíšiť medzi jednobunkové a mnohobunkové. U jednobunkových plní všetky funkcie jedna bunka , u mnohobunkových sa vytvárajú skupiny špecializovaných buniek- PLETÍV.

Pletivo je súbor buniek špecializovaných sa na určitú funkciu (rozmnožovanie, fotosyntézu...).

Pletivá možno rozdeliť podľa pôvodu na - pravé

- nepravé

-zmiešané

Pravé pletivá: vznikajú keď po delení buniek ostanú dcérske b. spojené. Priehradky medzi b.
sú spočiatku tenké , neskôr hrubnú. V ich bunkovej stene ostávajú nezhrubnuté
miesta – bodky. Tými sa prenášajú látky medzi b. pletiva.

Nepravé pletivá: vznikajú druhotným zoskupením pôvodne voľných b..

Zmiešané pletivá: vznikajú zoskupením pravých pletív.


Ďalším kritériom rozdelenia je schopnosť delenia pletív.

Delivé pletivá(meristémy)-umožňujú rast rastlinného tela
-sú tvorené parenchymatickými bunkami
-majú veľa cytoplazmy a veľké jadrá
Systém delenia -v rastových vrcholoch rastliny sa nachádza protomeristém ,ktorý sa neskôr
mení na primárny meristém, ktorého dcérske bunky sa diferencujú ,menia
sa na trváce pletivá a strácajú schopnos)t deliť sa
Primárne meristémy – dermatogén (vznik pokožky)
- periblém (vznik primárnej kôry)
- plerom (vznik základného pletiva)
- prokambium (vznik prvotného dreva a lyka)
U niektorých rastlín sa trvácne pletivá delením menia na delivé(sekundárne meristémy,napr.
kambium- vznik druhotného dreva
felogén- korok)
Trváce pletivá –sú tvorené špecializovanými bunkami,ktoré sa ďalej nedelia
delia sa – podľa tvaru(parenchymatické,prozenchymatické,vláknité,doštičkovité)
- podľa zhrubnutia bunkovej steny(kolenchýn,sklerenchým)
- podľa funkcie(krycie, vodivé , základné )



Podľa tvaru : parenchým

Tvoria ho tenkostenné bunky s veľkými intercelurárami
(medzibunkovými priestormi).Funguje ako prevetrávacie pletivo pri vodných
rastlinách, ako vodné pletivo pri sukulentoch,ako zásobné pletivo a ako
vylučovacie pletivo.