Pletivá

PLETIVÁ



Rastliny možno rozlíšiť medzi jednobunkové a mnohobunkové. U jednobunkových plní všetky funkcie jedna bunka , u mnohobunkových sa vytvárajú skupiny špecializovaných buniek- PLETÍV.

Pletivo je súbor buniek špecializovaných sa na určitú funkciu (rozmnožovanie, fotosyntézu...).

Pletivá možno rozdeliť podľa pôvodu na - pravé

- nepravé

-zmiešané

Pravé pletivá: vznikajú keď po delení buniek ostanú dcérske b. spojené. Priehradky medzi b.
sú spočiatku tenké , neskôr hrubnú. V ich bunkovej stene ostávajú nezhrubnuté
miesta – bodky. Tými sa prenášajú látky medzi b. pletiva.

Nepravé pletivá: vznikajú druhotným zoskupením pôvodne voľných b..

Zmiešané pletivá: vznikajú zoskupením pravých pletív.


Ďalším kritériom rozdelenia je schopnosť delenia pletív.

Delivé pletivá(meristémy)-umožňujú rast rastlinného tela
-sú tvorené parenchymatickými bunkami
-majú veľa cytoplazmy a veľké jadrá
Systém delenia -v rastových vrcholoch rastliny sa nachádza protomeristém ,ktorý sa neskôr
mení na primárny meristém, ktorého dcérske bunky sa diferencujú ,menia
sa na trváce pletivá a strácajú schopnos)t deliť sa
Primárne meristémy – dermatogén (vznik pokožky)
- periblém (vznik primárnej kôry)
- plerom (vznik základného pletiva)
- prokambium (vznik prvotného dreva a lyka)
U niektorých rastlín sa trvácne pletivá delením menia na delivé(sekundárne meristémy,napr.
kambium- vznik druhotného dreva
felogén- korok)
Trváce pletivá –sú tvorené špecializovanými bunkami,ktoré sa ďalej nedelia
delia sa – podľa tvaru(parenchymatické,prozenchymatické,vláknité,doštičkovité)
- podľa zhrubnutia bunkovej steny(kolenchýn,sklerenchým)
- podľa funkcie(krycie, vodivé , základné )



Podľa tvaru : parenchým

Tvoria ho tenkostenné bunky s veľkými intercelurárami
(medzibunkovými priestormi).Funguje ako prevetrávacie pletivo pri vodných
rastlinách, ako vodné pletivo pri sukulentoch,ako zásobné pletivo a ako
vylučovacie pletivo.

prozenchým


Tvoria ho bunky predĺžené v jednom smere.Nachádza sa hlavne
Vo vodivých pletivách.

vláknité

Tvoria ho dlhé vláknité bunky. Nachádza sa hlavne v sekundárnom
dreve a lyku.

doštičkovité


Tvoria ho bunky skrátené v jednom smere.Možno ho nájsť v po-
kožke a korku.

Podľa zhrubnutia b. steny: kolenchýn

Jeho b. majú nerovnomerne zhrubnutú b. stenu a sú bez
Intercelulár. Podľa zhrubnutia je rohový alebo doskovitý

Sklerenchýn

Bunky s rovnomerne zhrubnutou b. stenou, ktorou
Prechádzajú plazmodezmi(prenos látok).Má hlavne
Mechanickú funkciu (kôstka).

Podľa funkcie: krycie

Ich funkciou je ochraňovať pred nepriaznivými vplyvmi prostredia,
zabezpečovať výmenu látok medzi prostredím a rastlinou. Sú tvorené
parenchýmom. pokožka- jedna vrstva plochých buniek bez medzibunkových
priestorov. Nadzemné orgány ju majú nepriepustnú(epider-
mis) a tým zabraňujú nekontrolovanému výdaju vody.
Je pokrytá vrstvou kutínu.
Podzemné orgány pokožku (rhizodernis)pokrytú nemajú aby
mohli prijímať živiny.



prieduchy- dvojice fazuľovitých buniek. Obsahujú chloroplasty.
Prieduchom sa uskutočnuje respirácia rastliny, vylučuje
ním vodu. Majú schopnosť zatvárať sa vďaka tvorbe
cukrov a následnými osmotickými zmenami. Prieduchy
sa zväčša nachádzajú na pokožke listov.

Jednoklíčnolisté
rastliny ich majú na oboch stranách , dvojklíčnolisté
iba na spodnej strane. hydatody- podobné prieduchom. Rastliny nimi za určitých podmienok
vylučujú vodu(gutácia). Na rozdiel od prieduchov sa
neuzatvárajú.

chlpy(trichomy)- vyrastajú z jednej bunky.
-krycie = ochrana
-žľaznaté = vylučovanie látok(vodné roztoky
sacharidov,silice)
-pŕhlivé = majú bunkovú stenu prestúpenú SiO2
ľahko sa lámu. Obsahujú látky, ktoré pália kožu.

emergencie- mnohobunkové výrastky,majú tvrdú bunkovú stenu.
Napr. ostne ruží
PLETIVÁ



Rastliny možno rozlíšiť medzi jednobunkové a mnohobunkové. U jednobunkových plní všetky funkcie jedna bunka , u mnohobunkových sa vytvárajú skupiny špecializovaných buniek- PLETÍV.

Pletivo je súbor buniek špecializovaných sa na určitú funkciu (rozmnožovanie, fotosyntézu...).

Pletivá možno rozdeliť podľa pôvodu na - pravé

- nepravé

-zmiešané

Pravé pletivá: vznikajú keď po delení buniek ostanú dcérske b. spojené. Priehradky medzi b.
sú spočiatku tenké , neskôr hrubnú. V ich bunkovej stene ostávajú nezhrubnuté
miesta – bodky. Tými sa prenášajú látky medzi b.

pletiva.

Nepravé pletivá: vznikajú druhotným zoskupením pôvodne voľných b..

Zmiešané pletivá: vznikajú zoskupením pravých pletív.


Ďalším kritériom rozdelenia je schopnosť delenia pletív.

Delivé pletivá(meristémy)-umožňujú rast rastlinného tela
-sú tvorené parenchymatickými bunkami
-majú veľa cytoplazmy a veľké jadrá
Systém delenia -v rastových vrcholoch rastliny sa nachádza protomeristém ,ktorý sa neskôr
mení na primárny meristém, ktorého dcérske bunky sa diferencujú ,menia
sa na trváce pletivá a strácajú schopnos)t deliť sa
Primárne meristémy – dermatogén (vznik pokožky)
- periblém (vznik primárnej kôry)
- plerom (vznik základného pletiva)
- prokambium (vznik prvotného dreva a lyka)
U niektorých rastlín sa trvácne pletivá delením menia na delivé(sekundárne meristémy,napr.
kambium- vznik druhotného dreva
felogén- korok)
Trváce pletivá –sú tvorené špecializovanými bunkami,ktoré sa ďalej nedelia
delia sa – podľa tvaru(parenchymatické,prozenchymatické,vláknité,doštičkovité)
- podľa zhrubnutia bunkovej steny(kolenchýn,sklerenchým)
- podľa funkcie(krycie, vodivé , základné )



Podľa tvaru : parenchým

Tvoria ho tenkostenné bunky s veľkými intercelurárami
(medzibunkovými priestormi).Funguje ako prevetrávacie pletivo pri vodných
rastlinách, ako vodné pletivo pri sukulentoch,ako zásobné pletivo a ako
vylučovacie pletivo. prozenchým


Tvoria ho bunky predĺžené v jednom smere.Nachádza sa hlavne
Vo vodivých pletivách.

vláknité

Tvoria ho dlhé vláknité bunky. Nachádza sa hlavne v sekundárnom
dreve a lyku.

doštičkovité


Tvoria ho bunky skrátené v jednom smere.Možno ho nájsť v po-
kožke a korku.

Podľa zhrubnutia b. steny: kolenchýn

Jeho b. majú nerovnomerne zhrubnutú b. stenu a sú bez
Intercelulár. Podľa zhrubnutia je rohový alebo doskovitý

Sklerenchýn

Bunky s rovnomerne zhrubnutou b. stenou, ktorou
Prechádzajú plazmodezmi(prenos látok).Má hlavne
Mechanickú funkciu (kôstka).

Podľa funkcie: krycie

Ich funkciou je ochraňovať pred nepriaznivými vplyvmi prostredia,
zabezpečovať výmenu látok medzi prostredím a rastlinou. Sú tvorené
parenchýmom. pokožka- jedna vrstva plochých buniek bez medzibunkových
priestorov. Nadzemné orgány ju majú nepriepustnú(epider-
mis) a tým zabraňujú nekontrolovanému výdaju vody.
Je pokrytá vrstvou kutínu.
Podzemné orgány pokožku (rhizodernis)pokrytú nemajú aby
mohli prijímať živiny.



prieduchy- dvojice fazuľovitých buniek. Obsahujú chloroplasty.
Prieduchom sa uskutočnuje respirácia rastliny, vylučuje
ním vodu. Majú schopnosť zatvárať sa vďaka tvorbe
cukrov a následnými osmotickými zmenami.

Prieduchy
sa zväčša nachádzajú na pokožke listov. Jednoklíčnolisté
rastliny ich majú na oboch stranách , dvojklíčnolisté
iba na spodnej strane. hydatody- podobné prieduchom. Rastliny nimi za určitých podmienok
vylučujú vodu(gutácia). Na rozdiel od prieduchov sa
neuzatvárajú.

chlpy(trichomy)- vyrastajú z jednej bunky.
-krycie = ochrana
-žľaznaté = vylučovanie látok(vodné roztoky
sacharidov,silice)
-pŕhlivé = majú bunkovú stenu prestúpenú SiO2
ľahko sa lámu. Obsahujú látky, ktoré pália kožu.

emergencie- mnohobunkové výrastky,majú tvrdú bunkovú stenu.
Napr. ostne ruží.