Blcha

Blchy parazitujú iba na vtákoch a cicavcoch, ktoré majú stálu noru alebo hniezdo. Z cicavcov vyhľadávajú hlodavce, mäsožravce, hmyzožravce, a netopiere. Je zaujímavé, že človek je jediným primátom (člen radu cicavcov, ktoré sú na najvyššom stupni vývoja: patria sem poloopice, opice a človek ), na ktorom blchy parazitujú. Z vtákov trpia blchami najmä tie druhy, ktoré hniezdia v dutinách, teda ďatle, sýkorky, brehule, vrabce a dutinové holuby. Často sa stáva, že každý živočíšny druh a jeho blízki príbuzný majú svoj vlastný druh bĺch (napríklad blcha psia je na psoch, blcha krtia na krtovi a jeho príbuzných atď.).Blchy kladú vajíčka do príbytku svojho hostiteľa, do štrbín v podlahách bytov, maštalí a chlievov, do puklín v hniezdach. Z vajíčok sa zvyčajne za dva týždne vyliahnu biele, červovité, beznohé, ani nie 0,5 mm dlhé larvy. Čulo sa pohybujú a živia sa suchou krvou v truse dospelých bĺch a iných organickými odpadkami. Štádium larvy trvá obyčajne dva až štyri týždne, ale za nepriaznivých podmienok sa predĺži aj na niekoľko mesiacov. Potom sa larva zapriada do hodvábneho kokóna, na povrchu ktorého sa usadzuje prach a iné nečistoty, takže zámotok je veľmi ťažko nájsť. Štádium kukly trvá rovnako dlho ako larválne.Väčšina druhov bĺch, vrátane blchy obyčajnej, je citlivá na otrasy, takže ak sa hostiteľ začne pohybovať, blchy sa vyliahnu z kukiel. Je to výborné “zariadenie”, ktoré zaručuje, že vyliahnutá blcha má vo svojej blízkosti zdroj potravy. Ak sa totiž nenapije krvi, nemôže sa ďalej rozmnožovať. Dospelá blcha dokáže dlho hladovať. Istá ľudská blcha vydržala takmer dvojročnú hladovku. Doteraz bolo opísaných okolo 1000 druhov bĺch, z ktorých väčšina žije v trópoch. Blchy sú nielen nepríjemné, keďže štípu človeka a domáce zvieratá, ale aj nebezpečné tým, že môžu prenášať mor ( kedysi nazývaný “čierna smrť”) a endemický týfus. Uhryznutie blchy svrbí preto, že jej sliny obsahujú látky zabraňujúce zrážanie krvi, dráždia kožu a vyvolávajú v nej zápal.