Invázne rastliny
Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.
Invázne rastliny – nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa k nám dostali v minulosti najmä z Ázie a Ameriky, náhodne alebo zámerným pričinením človeka ako okrasné, prípadne medonosné rastliny. V nových podmienkach sa veľmi rýchlo rozširujú a vytláčajú naše pôvodné druhy rastlín.
Vlastnosti inváznych rastlín:
-rýchlo sa prispôsobujú podmienkam nového prostredia
-sú schopné prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy)
-veľmi dobre sa rozširujú: vegetatívne, pomocou podzemkov, hľúz
-tvoria veľké množstvo semien, ktoré majú vysokú klíčivosť
-nemajú domácich prirodzených nepriateľov (choroby, parazity, predátori).
Nebezpečné lebo:
-Menia pôvodné druhové zloženie rastlinstva a vytvárajú nové typy spoločenstiev.
-Vytláčajú naše pôvodné druhy rastlín.
-Rýchlo obsadzujú nové stanovištia ako sú opustené a nevyužívané plochy, železničné násypy, skládky odpadu.
-Na svahoch v okolí vodných tokov a ciest môžu spôsobiť eróziu.
-Niektoré druhy inváznych rastlín môžu vyvolať zdravotné problémy: peľové alergie, popáleniny.
Najnebezpečnejšie invázne rastliny u nás :
-Boľševník obrovský
-Netýkavka žliazkatá
-Pohánkovec japonský
-Pohánkovec český
-Pohánkovec sachalinský
-Zlatobyľa kanadská
-Zlatobyľa obrovská
Pohánkovec japonský (Fallopia japomica)
-trváca rastlina s bohato rozkonárenými, silnými drevnatejúcimi podzemkami, ktoré dorastajú až do 20 m od materskej rastliny
-vytvára rozsiahle porasty krovitého vzrastu s výškou viac ako 1 m
-svoj pôvod má v Číne, Kórei a Japonsku
-na Slovensku je rozšírený pozdĺž vodných tokov a ciest, na opustených plochách a skládkach.
Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)
-trváca rastlina s plazivým podzemkom
-má dekoratívne drobné zlatožlté kvety zoskupené do metlín
-jej pôvod je v Severnej Amerike, k nám sa dostala ako okrasná a medonosná rastlina
-rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy
-podobnými druhmi sú: zlatobyľ kanadská a zlatobyľ najvyššia.
Agát biely
Do Európy bol agát dovezený z USA okolo roku 1600 a postupne sa na európskom kontinente stal inváznou drevinou. Agát je schopný rásť v širokom rozpätí pôdnych a ekologických podmienok a vďaka jeho schopnosti viazať v pôde dusík dokáže osídľovať na živiny veľmi chudobné substráty, ktorých "sparťanské" podmienky vyhovujú len veľmi úzkej skupine drevín. Na Slovensku, keďže je nepôvodný, prirodzených hmyzích škodcov nemá. Agát biely je schopný sa rýchlo rozmnožovať koreňovou aj pňovou výmladnosťou vďaka čomu vytvára skupiny (trsy jedincov navzájom prepojených spoločných koreňovým systémom). Agát biely v Severnej Amerike predstavuje vážnu hrozbu pre pôvodnú vegetáciu na suchých a piesčitých stanovištiach prérií, dubových savanách.