Výživa a hnojenie rastlín

Výživa a hnojenie rastlín. Poľnohospodárske rastliny, ako všetky zelené rastliny, patria medzi tzv. autotrofné organizmy, ktoré si všetky organické látky nevyhnutné pre stavbu svojho tela tvoria z anorganických zlúčenín. Využívajú pritom svetelnú energiu a menia ju na potenciálnu energiu utajenú v organických látkach.
Prvky potrebné pre rast a normálny vývin rastlín a vo svojej funkcií nenahraditeľné inými chemickými prvkami nazývame rastlinnými živinami. Sú to látky, ktoré rastlinný organizmus potrebuje na udržanie svojho života. Rastlinné živiny sú anorganickej povahy, čím sa rastliny podstatne odlišujú od živočíšnych organizmov, ktorých potravou sú prevažne organické látky vytvorené rastlinami. Pletívá rastlinného organizmu sa skladajú z vody a sušiny. Voda má v rastline niekoľko funkcií: zásobuje rastlinu vodíkom a kyslíkom, ktoré sú súčasťou všetkých organických látok
 je rozpúšťadlom minerálnych živín
 sprostredkuje transport rozpustných asimilátov
 napučiavanie organických koloidov bunkovej plazmy
 zúčastňuje sa na fyziologických pochodoch v rastlinách
Rastliny vytvárajú sušinu z CO2 zo vzduchu, z vody a z minerálnych solí z pôdy. Sušina obsahuje priemerne 45% C, 42% O, 7% H a 6% ostatné prvky.
Z toho pripadá asi 1.5% na dusík a 4.5% na popoloviny. Bez účasti dusíka a popolovín, ale aj cukrov a iných bezdusikatých organických látok nie je možná tvorba bielkovín. Základné biologicky najdôležitejšie biologické prvky, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe organických látok rastlín rozdeľujeme:
1.Makroelementy a: ( C, H, O, N, -spáliteľný podiel)
b: ( P, S, Ca, K, Mg, Fe, -popoloviny)
2.Mikroelementy (B, Mn, Cu, Zn, Co, Mo, -rad neuzavretý)
Prvky užitočné:: ( Si, Al, Cl, Na)

Rastlinné živiny môžeme rozdeliť podľa ich fyziologických a biochemických vlastností: 1.Nekovy- N, S, P, B, Si
2.Alkálie- K, Na, Mg, Ca
3.Ťažké kovy- Fe, Mn, Cu, Zn, Mo

Obdobie počas, ktorého rastliny príjmajú živiny z vonkajšieho prostredia, sa nazýva obdobie výživy rastlín. Dĺžka obdobia výživy rastlín sa nezhoduje s dĺžkou vegetačného obdobia. Požiadavky rastlín na živiny sú rozličné a úzko súvisia s biologickou zvláštnosťou druhou alebo i kultivárov.

Potreba rastlín na živiny závisí od dynamiky intenzity potreby živín počas vegetácie (kvantitatívna stránka výživy) a zmien pomerov prijatých živín (kvalitatívna stránka výživy).
Uhlík príjmajú rastliny zo vzduchu ako CO2 spolu s vodou prijatou koreňmi rastlín za účasti chlorofylu a slnečnej energie na tvorbu organických látok pri fotosyntéze. Živiny príjmajú rastliny prevažne z pôdneho prostredia, preto je dôležité uskutočniť rozbor pôdy. Medzi intenzifikačnými nástrojmi v rastlinnej výrobe predstavuje výživa rastlín.
Hnojivá sú látky, ktoré sú buď zdrojom živín pre rastliny, alebo umožňujú zlepšiť výživu rastlín, pôsobia priamo alebo nepriamo na rast a vývoj rastlín, výnos a jeho kvalitu a na pôdnu úrodnosť.
Hnojivá sa delia: A: podľa účinnosti -priame
-nepriame
B: podľa pôvodu -priemyselné
-organické
C: podľa vonkajšieho vzhľadu -tuhé
-kvapalné
Hnojivá priame- obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín a organickú alebo hnojivovú hmotu.
Hnojivá nepriame- neobsahujú rastlinné živiny vo väčšom množstve, ale umožňujú podstatne zlepšiť výživu kultúrnych rastlín (hnojivá bakteriálne-očkovacie látky)
Hnojivá priemyselné- sú výrobky chemického, banského, stavebného a hutného priemyslu. Majú väčší obsah živín. Delia sa na: jednozložkové- obsahujú jednu hlavnú živinu, môžu ďalej obsahovať aj sprievodné ióny alebo mikroelementy.
Delia sa na- Dusikaté- dusík je významnou zložkou bielkovín, aminokyselín, enzýmov, nukleotidov, nukleovych kyselín súčasť chlorofylovej štruktúry, alkaloidov a ďalších. Fosforečné- rastliny príjmajú fosfor v minerálnej forme prevažne v aniónoch H2PO4-, a HPO4 -2. Maximálny príjem fosforu je v roznedzí pH 4 až 6. Draselné- draslík sa nachádza v pôde v rozličných zlúčeninách. Z hľadiska prístupnosti pre rastliny a druhu väzby sa rozlišujú tri skupiny draslíka v pôde (nevýmenný, výmenný, rozpustný vo vode). Medzi mineráli s väčším obsahom draslíka sa zaraďujú sľudy, živce a íľové minerály.
Vápenaté- väčšina pôd obsahuje dostatočné množstvo vápnika pre výživu aj tých najnáročnejších rastlín, má významnú funkciu v procesoch látkového metabolizmu rastlín. Spolupôsobí pri premiestňovaní a mobilizáci cukrov a bielkovín, zlepšuje vývin koreňovej sústavy, neutralizuje organické kyseliny. V rastlinách sa nachádza vo forme solí- síranov, uhličitanov, fosforečnanov a šťavelanu vápenatého. Vápnením pôd sa upravuje pôdna reakcia tak, aby vyhovovala väčšine poľnohospodárskych plodín.
Horečnaté- je súčasťou chlorofylu, protoplazmy, aktivizuje enzýmy dýchania a kvasenia a je dôležitý pre procesy energetického metabolizmu.

Pôsobí na tvorbu reproduktívnych orgánov. Viaczložkové hnojivá- obsahujú dve alebo viac hlavných živín. Delia sa na dvojité- NP,NK,PK.
Plné - obsahujú tri hlavné živiny-NPK
Podľa spôsobu výroby sa viaczložkové hnojivá delia na:
1. Zmiešané hnojivá- sú viaczložkové hnojivá, dvojité alebo plné, kde pomer
jednotlivých živín je upravený mechanickým miešaním jednotlivých zložiek.
Hnojiva za sucha ( každá zložka je samostatná)
Hnojivá za mokra ( granule obsahujú všetky zložky)
2. Kombinované hnojivá- sú viaczložkové hnojivá, ktoré sa vyrábajú priamo
chemickými metódami z pôvodných surovín, prípadne premiešanie niektorého
jednozložkového hnojiva.

Mikrohnojivá- sú chemické zlúčeniny, ktoré obsahujú buď jeden alebo niekoľko mikroelementov.
Hnojivá organické- sú to objemné hnojivá, všestranné, ktoré sa získavajú priamo z poľnohospodárskeho podniku alebo v kooperačnom zoskupení (ACHP).
 chlievsky hnoj
 močovka
 komposty
 zelené hnojenie
 slama na hnojenie
Organické hnojivá sú zdrojom živín, ale spravidla aj dodávateľom humusotvornej hmoty, mikroorganizmov a ďalších látok do pôdy. Priemyselne vyrábané hnojivá patria svojim pôvodom k priemyselným hnojivám, ale ich hnojenie a pôdne zúrodňovacie vlastnosti zodpovedajú organickým hnojivám.
Hnojivá tuhé- sú to priemyselné hnojivá a podľa veľkosti častíc môžu byť:
 práškové: prevládajú častice menšie ako 1mm.
 zrnité: prevládajú častice väčšie ako 1mm, podľa spôsobu výroby môžu byť kryštalické alebo granulové.
Hnojivá kvapalné- sú to priemyselné jedno- alebo viaczložkové hnojivá v kvapalnom stave. Vyrábajú sa ako čisté roztoky alebo suspenzie, ďalej ako kvapalné hnojivá beztlakové, nízkotlakové a vysokotlakové.
Podobne sa dajú rozdeliť aj organické hnojivá na tekuté, tuhé a pod. .
Cieľom progresívnej sústavy hnojenia je maximálne využitie ekologického potenciálu prostredia a biologického potenciálu rastlín na dosiahnutie čo najväčších a kvalitných úrod za ekologicky priaznivých podmienok.

Progresívna sústava hnojenia sa opiera o teoretické poznatky dosiahnuté na úseku výživy rastlín, najmä na úseku prijímania živín rastlinami a ich využitia na tvorbu úrody.
Princíp hnojenia vychádza z vedeckého riadenia výživy rastlín i zúrodňovania pôd a spočíva:

 v dosicovaní pôd P, K, Ca, Mg a v prípade nedostatku aj niektorými mikroelementami na základe agrochemických rozborov pôd.
 v optimalizácii dusikatého hnojenia plodín a v úprave stavu výživy ostatnými živinami počas vegetácie na základe anorganického rozboru rastlín.
Úspešná realizácia sústavy hnojenia si vyžaduje:
 trvalú starostlivosť o zvyšovanie pôdnej úrodnosti hnojením organickými hnojivami, vápením a melioráciami
 vysoký stupeň agrotechniky vrátane ochrany rastlín
 špecializované veľkoplošné osevné postupy
 modernú veľkovýrobnú techniku a technológiu.