Krycia sústava
-krycí epitel – vystieľa vnút. aj vonk. povrch tela
-Funkcie:
-termoregulačná – reguluje teplotu tela, straty tepla
-dýchacia - podieľa sa na dýchaní – obojživelníky, žaby
-vylučovacia – vylučovanie odpad. látok
-prijíma podnety z vonk. prostr.
-príjem potravy u parazitov – cez pokožku
-zabraňuje stratám vody a vysušeniu (suchozemské)
-tvorí vonk. kostru – u článkonožcov
-pokožkové útvary – kt. napomáhajú plniť tieto funkcie – šupiny, chlpy, vlasy, nechty, perie, srsť, rohy, parohy
-povrch tela u jednobunkovcov tvorí jemná ale pružná blanka – pelikula. Pravá pokožka (intagument), kt. sa diferencovala z ektodermu sa nachádza až u mnohobunkovcoch.
-jednovrstvový epitel – pri nižších mnohobunkovcoch – článkonožce, plášťovce, kopíovce
-viacvrstvový epitel – dospelé stavovce
-kutikula- súvislá nebunková vrstva, kt. produkuje bunky pokožky – plní ochrannú funkciu
-základom kutikuly je chytín – CaCO3 – uhličitan vápenatý
-Žľazy v pokožke:
-bezstavovce- slizové – dážďovka, slimák... voskové - včely
-stavovce – slizové – obojživelníky, ryby (hlien)
- jedové (niektoré hady, obojživelníky)
- pachové (plazy, cicavce)
- mazové (vtáky, cicavce)
- mliečne a potné (cicavce)
V pokožke – okrem žliaz aj pigmenty – ochrana pred UV žiarením.
STAVOVCE
-koža – chráni povrch tela
-pokožka – ektoderm
-zamša – mezoderm
-podkožné väzivo – ukladá sa tuk, má ochrannú funkciu – chráni pred prechladnutím.
RYBY
-šupiny – vyrastajú zo zamše – sú pokryté slizom
OBOJŽIVELNÍKY
- koža je tenká, hladká, musí byť vlhká - hlienové žľazy resp. slizové, čím umožňujú prenikanie kyslíka dovnútra tela.
Orgán – je súbor tkanív. Je morfologicky, anatomicky a fyziologicky na vykonávanie príslušnej funkcie.
Delenie podľa pôvodu:
homologické : rovnaký pôvod, rôzna funkcia, - krídla vtákov a plutvy veľrýb,
analogické : rôzny pôvod ale rovnaká funkcia – krídla vtákov a krídla hmyzu
šupiny a perie sú homologické.
Oporná sústava
Funkcia:
-závesný aparát pre pohybovú sústavu
-pevná a pohyblivá opora tela
-chráni org. pred poškodením
-kostra sa delí na vonkajšiu a vnútornú
Vonkajšia kostra:
1.schránka:
a.ulita
b.lastúra
-mäkkýše, dierkavce, a mrežovce.
-je produkt pokožky a jej základom sú CaCO3, SiO2, chitín
-hubky – vápenaté a kremičité ihlice a spongínové vlákna
2.chytinárna kutikula a 3. pancier – článkonožce
Vonkajšia kostra – char. pre stavovce
-základom je chrbtová struna – chorda dorsalis (endoderm), kt. je zatláčaná chrbticou – columna vertebralis (mezoderm)
Chrbtica – zo stavcov – kostra:
-chrupkovitá – drsnokožce, jesetery, kruhoústnice
-kostená – väzivo, chrupka, kosť
Kostra:
1.hlava – lebka – tvárová časť a mozgová časť
2.trup – chrbtica + kostra hrudníka s rebrami
3.kostra končatín – predné, zadné, horné, dolné
-končatiny sú prispôsobené pohybu – tvarom a rôznymi transformáciami (plutvy, krídla)
Pohybová sústava
-zabezpečuje pohyb
-pohyb – univerzálny znak živočíchov, zákl. prejav existencie (hľadanie potravy, únik, rozvoz živín)
-formy:
Pasívny – netreba naň energiu a je to pohyb bez pohybu orgánov
•prenos pôsobením fyz. faktorov – voda, vzduch, vnút. tekutiny
•pomocou iných živočíchov
Aktívny – za pomoci pohyb. org.
•panôžky – meňavky – meňavkovitý pohyb
-napr.biele krvinky
•brvy – nálevníky- zabraňujú pohybu
•bičíky – 1 dlhší, 2 kratší – červenoočká, bičíkovce, obrúčkavce
-brvy a bičíky – v tráviacej sústave
•svalový pohyb – vyvinul sa mnohobunkovým organizmom počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie, svalové tkanivá, podieľa sa na ňom aj oporná sústava
Svalová sústava
Bezstavovce:
a)svalové epitely – premenou krycích buniek - pŕhlivce
b)kožnosvalový vak – hladká svalovina, pozdĺžna, priečna, okružná diagonála
1.bez kostry – ploskavce, obrúčkavce
2.piadivý pohyb – pijavice, húsenice
3.pohyb pomocou slizu – mäkkýše
c)priečne pruhované svalstvo – upína sa na vnút. strany na kutikulárny exoskelet – článkonožce
Stavovce:
-hladké (útrobné) svalstvo – hladké svalstvo, usporiadané vo vrstvách: pozdĺžna a okružná- peristaltický
-kostrové svalstvo – priečne pruhované – upína sa na kostru zvonka (prostr. kĺbov)
Fyziológia svalového pohybu
-zákl. vlastnosti svalu – schopnosť kontrakcie a schopnosť konať prácu
-svaly podľa stavby a funkcie:
-hladké
-priečne pruhované
-srdcový sval
Hladké svalstvo: stavba
-1 jadrové bunky – vretenovitý tvar
-pomalé kontrakcie, málo unaviteľný
-bezstavovce – jediný typ pohybu
-stavovce – vystieľajú vnút. org.
-pracujú na princípe zmeny napätia v svale
-činnosť je riadená autonómnymi nervami a hormónmi
-nie je ovládateľné vôľou
Priečne pruhované svalstvo: stavba:
-viacjadrové svalové vlákno splynutie viacerých viacjadrových buniek
-sval. vlákna – myofibrily – aktín a myozín
-sú riadené motorickými nervami – ovládateľné vôľou
-kontrakcie sú rýchle a krátke
-typické pre článkonožce a stavovce
Srdcový sval:
-špecifický typ sval. tkaniva, je priečne pruhovaný a funkciou hladký
-pracuje rytmicky a automaticky
-ovládaný autonómnymi nervami
Tonus – svalové napätie, bez napätia keď spíme
-primárny podnet na kontrakciu je vzruch, kt. sa šíri z mozgu, miechy cez nervovú dráhu do svalu.
-z mozgu príde signál a cez nervové vlákna sa šíri do svalu. Zo synopsie sa uvoľní acetylcholín, kt. sprostredkúva uvoľnenie CA2+, uvoľnenie ATP, prebehne rad chem. reakcií, čím sa MYO a AKT vlákna presúvajú proti sebe, MYO hlavice nasadnú na AKT = sval sa skráti. Sval sa uvoľní po vyčerpaní CA2+.
-rigor mortis- posmrtné stuhnutie
-motorická jednotka – je celý súbor funkcií spojenia nervu so svalom = funkčný prvok pohyb. sústavy
-Chemická energia z ATP sa premení na mech. energiu a Q.
-kontrakcia = činnosť- nevyhnutný prísun energie z glukózy resp. glykogén
-príčiny svalovej únavy:
nedostatok kyslíka - O2
nedostatok kreatínfosfátu
tvorba solý kys. mliečnej
-prejavy sval. únavy- stuhnutie, bolesť, sval. horúčka
Tráviaca sústava
-tráviaca dutina (nezmar)
-tráviaca rúra – tráviaca sústava stavovcov
Procesy trávenia:
-trávenie – rozklad zložitých org. látok na látky jednoduchšie – ich stavebné jednotky
-prebieha v ústnej dutine, žalúdku, tenké/hrubé črevo
-ústna dutina + hltan + pažerák + mechanické spracovanie
-žalúdok + tenké črevo – chemické spracovanie + vstrebávanie
-hrubé črevo + konečník + zahusťovanie nestrávených zvyškov a ich vylúčenie z tela
-žľazy napomáhajúce tráveniu:
Slinné žlazy
•podjazykové
•podčeľustné
•priušné
Podžalúdková (pankreas)
Pečeň
-ústna dutina – mechanické ale aj chemické spracovanie – mech. – rozomieľanie potravy, chem. – premiešavanie so slinami
Funkcia slín- štiepia polysacharidy napr. škrob, pomocou enzýmu – slinná amyláza
-udržujú čistotu ústnej dutiny a zubov
-protibakteriálne účinky
-neutralizujú kyseliny – zabraň. vzniku zub. kazu
-zvlhčovanie potravy – ľahší pohyb potravy
Dýchacia sústava
-výmena plynov medzi org. a vonk. prostredím
-Dýchacie org. zásobujú živočíchy kyslíkom
Priamo – do buniek, tkanív bez obehovej sústavy
-vzdušnice – trachey
-vzdušnicové žiabre – tracheálne
Nepriamo – prostr. telových tekutín, v kt. sa nach. dych. farbivá, kt. viažu a transportujú plyny
-výmena prebieha v org. s resp. epitelom
-CPT (celý povrch tela), žiabre, plucné vačky, pľúca
-CPT – živočíchy s veľkým povrchom tela – povrch pokožky dýchací epitel prekrvený vlásočnicami – koža je vlhká
Vzdušnice – trachey
-pavúkovce, hmyz
-rúrky ektodermálneho pôv., spevnené chitínom, rozvetvením sa – čím zväčšujú vnút. povrch org.
-na povrchu tela sa otvárajú STIGMAMI - uzavier. otvory, chránené chĺpkami pred prachom
Žiabre:
-vodné bezstavovce, ryby žubrienky obojživelníkov
-vyliačením pokožky, ektodermálny pôv.
-kríčkovité – zriasený povrch - mlok
-typycké žiabre – ryby
-v žiabrovej dutine ma žiabrových oblúkoch je mnoho prekrvených žiabrových lupienkov – preteká nimi voda
-výmena plynov – v stene kapilár ž. lupienkov
-smer prúdenia krvi vždy opačný ako prúdenie vody
-efektívna a neustála výmena plynov – kyslík do krvi prechádza difúziou
-okysličená krv zo žiaber do celého tela
-kyslík prenáša hemoglobín červ. krviniek
-oxid uhl. difúziou z krvi cez žiabre do vody
-využijú 90% kyslíka z vody
-zo vzduchu kyslík prehĺtajú, čím sa vstrebe cez prekrvenú sliznicu čreva
-vyčnievajú do okolitej vody – mnohoštetinavce, žubrienky obojživelníkov
-chránené pred mech. poškodením, nepresahujú rozmery tela – mäkkýše, kôrovce
-žiabre rýb sú chránené kosteným viečkom – SKRELOU
Pľúcne vačky:
-niektoré skupiny pavúkovcov
-vznikli zo žiabier brušných končatín a prispôsobili sa na dýchanie vzdušného kyslíka
-zložené z lamiel, v kt. prúdi hemolymfa – krvomiazga, obsahuje dýchacie farbivo na prenos kyslíka,
-rozťahovanie – sťahovanie vačkov vháňa – vyháňa vzduch
-vlastná výmena plynov cez steny lamiel
Pľúca (pulmo):
-suchozemské stavovce, vodné stavovce, delfíny, veľryby
-zabezpečiť nasýtenie krvi kyslíkom zo vzduchu
-párový vakovitý org.
-z endodermu
-vnút. plochu vystieľa tenký stále vlhký epitel – výmena plynov
-s vonk. prostr. spojené malým otvorom a trubicou dýchacích ciest
RYBY
-pomocný dýchací org. v podobe vakov
-dýchacia funkcia iba u dvojdyšníkov
-vyvinul sa z nich druhotný org. – plynový – vzdušný – mechúr – hydrostatický org. – nadľahčuje vo vode
OBOJŽIVELNÍKY
-vnútri hladké - mloky
-vnútri zriasnené – žaby
-dýchanie spojené s prehĺtaním vzduchu – nozdrami prechádza do úst , po uzavretí cez priedušnicu a priedušky do pľúcnych vakov teda:
-výmena plynov cez kožu ale aj ústnu dutinu a hrtan
-kyslík prenáša hemoglobín
PLAZY
-vakovité, vyplnené hubovitým tkanivom s priehradkami a mechúrikmi
HADY
-ľavá polovica zakrpatená
VTÁKY
-malé pľúca, prirastené k rebrám
-nemenia objem pri dýchaní, pohyblivým kĺbom spojené s chrbticou a hrudnou kosťou
-nemajú pľúcne mechúriky, takže vlastná výmena plynov prebieha vo vzdušných kapilárach
-vzdušné vaky – umožňujú získať čo najviac kyslíka pri nádychu, udržujú polohu tela počas letu, nadľahčujú a ochladzujú telo
CICAVCE
-párový org. v hrudnej dutine
-vzduchové cesty sa v nich slepo rozvetvujú do pľúcnych mechúrikov – ALVEOL – zväčšujú dýchací povrch pľúc
-alveoly – bohato prestúpené kapilárami, teda v nich prebieha samotná výmena dýchacích plynov.
Vonkajšie dýchanie
-výmena kyslíka a ox. uhl. medzi vzduchom v alveolách a krvou pľúcnych kapilárach (pľúca – krv)
-hnacia sila – rozdielne tlaky v oboch častiach
-predpoklad – pravidelné striedanie vdychu a výdychu = ventilácia pľúc
Vnútorné dýchanie
-výmena kyslíka a CO2 v tkanivách a org. (krv – tkanivá)
-rozpustnosť kyslíka v tekutinách je malá, vyvinuli sa na jeho prenos dýchacie farbivá
Bezstavovce – obrúčkavce, mäkkýše, kôrovce
-hemoglobín, hemocyanín, hemoerytrín, - rozpustené v telovej tekutine
Stavovce – hemoglobín uzavretý v červ. krvinkách.
Regulácia dýchania
-nervové a chem. - mech.
-spontánne dýchanie – centrum v predĺženej mieche
-výmena plynov závisí od množstva CO2 a PH v krvi
-činnosť dýchania – mozgová kôra – čím je živočích na vyššom stupni fylogenetického vývoja
-ryby, obojživelníky – regulované tlakom kyslíka
-vydávanie zvukov súvisí s dýchaním – vtáky, cicavce
