Anatómia listu:
Pokožka - epidermis
Pokožka listu je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, ktoré väčšinou neobsahujú chlorofyl. Na vonkajšej strane listu sa nachádza kutikula a na spodnej sa nachádzajú prieduchy. Prieduchy sa môžu nachádzať aj na vrchnej strane listu ale len u vodných rastlín a niektorých suchozemských. Suchomilé rastliny majú prieduchy ponorené pod úroveň pokožky, vlhkomilné rastliny ich majú nad úrovňou pokožky. Najväčšie prieduchy sa nachádzajú u jednoklíčnolistových rastlín. Na okraji listov sa nachádzajú tzv. hydatódy.
Listový mezofyl
Listový mezofyl je u väčšiny rastín rozlíšený na palisádový parenchým - tvorí ho niekoľko radov stĺpikovitých buniek s veľkým množstvom chloroplastov.
-špongiovitý, hubovitý parenchým - nachádza sa pod palisádovým a tvoria ho nepravidelné laločnaté bunky s menším počtom chloroplastov a s medzibunkovými priestormi, ktoré ústia do prieduchov na spodnej strane listu
Mezofyl je u vodných rastlín vyplnení vzduchom a nazýva sa aerenchým. Mezofyl sukulentov (rastliny, ktoré žijú na suchu) tvoria bunky, ktoré uskladňujú vodu.
Žilnatina (venatio) listov
Súbor cievnych zväzkov prebiehajúcich listom sa nazýva žilnatina listu. Tvoria ju žily. Cievne zväzky prechádzajú zo stonky do listov a majú v súlade s usporiadaním cievnych zväzkov v stonke drevo orientované k vrchnej strane a lyko k spodnej strane listu. Cievne zväzky su často sprevádzané sklerenchymatickými povrazcami, ktoré ich vystužujú. V listoch niektorých druhov rastlín sa nachádza iba jediná žila (väčšina ihličnatých rastlín, vodný mor), čepeľou iných prebieha väčšie množstvo žíl - listová žilnatina, ktorá nielen rozvádza roztoky v liste, ale aj mechanickou oporou jemných pretív jeho čepele.
Typy žilnatín:
•žilnatina otvorená - žilky sú voľné, navzájom sa nespájajú
•žilnatina sperená - od hlavnej žily odbočujú žily druhého stupňa, od nich žily tretieho stupňa a všetky končia slepo na okraji listu (napr. paprade)
•žilnatina nahosemenných rastlín - stredom listu prechádza buť jedna žila alebo dve
•žilnatina uzavretá - žilky sa navzájom spájajú a vytvárajú sieť
•žilnatina perovitá - tvorí ju jedna hlavná žila z nej odbočujú ďalšie žily (napr. čerešňa)
•žilnatina dlaňovitá - z vrchola stopky vstupuje do čepele väčšie množstvo žíl, ktoré sa v nej lúčovite rozbiehajú a po celej dĺžke rozvetvujú (napr. javor)
•žilnatina odnožená - hlavná žila sa rozvetvuje na dve žily na každú stranu a každá zo žiliek sa rozkonáruje vždy na vonkajšiu stranu, žilnatina podobná dlaňovitej žilnatine.
•žilnatina jednoklíčnolistových rastlín - je tvorená žilami, ktoré prebiehajú rovnobežne - rovnobežná žilnatina, navzájom sa nespájajú (navzájom ich spájajú priečne žilky).
Opadávanie listov:
-rastlina sa opadávaním listov zbavuje škodlivého účinku zostarnutých častí. V listoch sa totiž ukladajú nepotrebné produkty metabolizmu, exkréty, vápnik a i.
-listy zastavujú pred zimou rast a starnú
Hospodársky význam listu:
Listy rastlín majú význam najmä ako krmivá a zelenina bohatá na vitamíny a stopové prvky, napr. trávy, bôbovité a iné krmoviny, kapusta, šalát, špenát, cibuľa, rebarbora. Listy mnohých rastlín poskytujú korenie ako napr. „bôbkový list“, vavrín, tymián, majorán. Iné zas poskytujú liečivá napr. náprstník, mäta, durman, čierne ríbezle, pŕhľava. Niektoré z nich sa upravujú na čaj alebo tabak.
