Darwinizmus - názory niektorých predstaviteľov

GUSTAV RATZENHOFER
- patril k sociológom, ktorí pod vplyvom darvinizmu a evolucionizmu hľadali prirodzené činitele určujúce spoločenský život človeka. V dielach Wesen und Zweck, či Soziologie predložil náčrt sociologického systému, ktorého základné tézy stručne sú: život je dielo prvotnej sily - Urkraft, v spoločenskom živote sa táto prvotná sila prejavuje v podobe vrodených záujmov – angeborene Interesse
Ratzenhofer rozoznáva 5 základných záujmov, ktorých uspokojovanie tvorí obsah spoločenského života:
- 1. Prokreatívny (sexuálny) záujem – prejavuje sa v sexuálnom pude, je základom rodiny, plemena a rasy a zaručuje udržanie druhu
- 2. Fyziologický záujem – je výsledkom pochodov látkovej premeny v organizme, podnecuje človeka hľadať potravu
- 3. Individuálny záujem – núti človeka vykonávať všetky činnosti, ktoré súvisia s jeho osobou
- 4. Sociálny záujem – vedie jednotlivcov k styku s ľuďmi a k spolunažívaniu, je teda rozšírením individuálneho záujmu
- 5. Transcendentný záujem – prejavuje sa vo vedeckých, náboženských a iných snahách

- tieto záujmy nie sú totožné s potrebami, ale svedčia o uvedomovaní si nevyhnutnosti uspokojovať potreby. Spoločnosť je podľa Ratzenhofera súbor procesov, ktoré vznikajú na základe vzájomných vzťahov a pôsobení jednotlivcov realizujúcich svoje záujmy. V procese medziľudských pôsobení vznikajú určité stále vzťahy, ktoré vytvárajú organizáciu spoločnosti. Táto organizácia je výsledkom boja o život, ale súčasne je nevyhnutnou podmienkou zachovania budúcich pokolení.

- základným spoločenským procesom je boj, a tento je aj zdrojom foriem spoločenského života. Štát podľa Ratzenhofera vznikol v dôsledku boja rás. Ako sa zväčšovalo ľudstvo a hľadali sa nové územia, objavovali sa aj rasové rozdiely a napokon došlo medzi rasami k bojom o existenčné prostriedky. Boje viedli k podmaneniu jedných skupín druhými, čo vyvolalo nevyhnutnosť utvoriť formy kontroly porazených: z týchto foriem kontroly sa vyvinul štátny aparát.

- pôvodne slúžili všetky štátne inštitúcie len vojenským cieľom, ale vývinom sa menia a zameriavajú sa na pokojné zmierovanie protichodných záujmov

- Ratzenhofer sa pokúsil o vytvorenie všeobecnej a pozitívnej sociológie, ktorá by bola pre spoločenské vedy tým, čím je fyzika a chémia pre všetky prírodné vedy.

Spoločenské javy chápal ako časť prírodných javov

- „fyzikálne zákony sveta sú základom spoločenských javov a chémia obsahuje teórie, ktoré sú dôležité pre pochopenie sociálneho procesu“

MICHELANGELO VACCARO

- vynikajúci taliansky právnik, žil na prelome 19. a 20. storočia

- medzi najznámejšie sociologické diela patria: La Lotta per l´esistenzae i suoi effetti nell´umanita a Les bases sociales du droit et de l´état

- úlohou spoločenských vied je odhaľovať zákony spoločenského života. Najvšeobecnejší zákon, podľa ktorého prebieha organický a spoločenský vývin, je zákon prispôsobenia (adaptácie). Život je ustavičný proces prispôsobovania sa organizmu vonkajším podmienkam prostredia. Prispôsobovanie je ďalej rad modifikácií organizmu, ktoré sa dedením prenášajú na potomstvo. V boji o život sa udržia a prenesú na potomstvo len výhodné modifikácie, a takto sa realizuje vývin organizmov. Základom adaptácie je teda nepretržitá snaha o vytvorenie rovnováhy medzi organizmom a jeho prostredím.

- v procese prispôsobovania sa prostrediu je človek aktívny, zápasí s geofyzikálnymi a kozmickými podmienkami, bojuje s ríšou rastlín a zvierat a prispôsobuje sa aj iným ľuďom v rámci skupiny alebo iným skupinám. Boj o život prebieha tak medzi jednotlivcami, ako aj medzi celými spoločnosťami. V raných obdobiach vývinu ľudstva viedol tento boj k neľútostnému odstraňovaniu slabších členov skupiny a porazených členov cudzích skupín. Neskoršie boli vojny menej neľútostné, čo viedlo k zvýšeniu počtu členov v skupinách a súčasne k zmenšeniu počtu skupín. Zväčšovaním skupín sa vojny stávali komplikovanejšie. Okrem toho sa objavili ďalšie činitele spoločenského života, napríklad obchod, časté mierové styky medzi skupinami atď., čo tiež viedlo k zmierneniu foriem boja. Najprv ponechávajú nažive detí porazených skupín, neskôr aj ženy a napokon všetkých členov, ktorí nie sú nebezpeční a možno ich využiť pre užitočné práce. Vzniká otroctvo. Vonkajšie boje postupne ustávajú.

- koncepcie rozhodujúcej úlohy vojen v spoločenskom živote, ktoré podporovalo aj čaro a fascinujúci vplyv Darwinových teórií, mali mnohých prívržencov medzi predstaviteľmi spoločenských vied

JACQUES NOVIKOV

- o Novikovi možno povedať, že celý svoj život zasvätil zápasu s doktrínou, ktorá pripisovala rozhodujúcu úlohu v spoločenskom pokroku vojnám a biologickým bojom. Vojny mali podľa Novikova v dejinách ľudstva skutočne veľmi dôležitú úlohu, ale ich význam sa zmenšuje a v budúcnosti budú ľudské spoločnosti žiť v mieri a tvorivej spolupráci. Usudzuje, že večný a všeobecný boj je nezmeniteľným zákonom života.

Prebieha v organickom a spoločenskom svete a vedie k výberu, čiže k prežitiu bytostí, ktoré sú lepšie prispôsobené existujúcim podmienkam

Boj o život má v spoločnosti štyri podoby:
- a) fyziologický – ide o boj, ktorý vedie k vylúčeniu alebo pohlteniu iných organizmov, môžeme o ňom hovoriť vtedy, keď človek zabíja iných ľudí, aby získal potravu (ľudožrútstvo a všetky iné formy zabitia pre získanie potravy)
- b) hospodársky boj – prebieha vo forme lúpežného prepadnutia, hospodárskej konkurencie, vykorisťovania a pod.
- c) politický boj – ktorý sa prejavuje vo výbojoch, uzurpáciií (čiže bezprávnym, násilným uchvátením, osvojením, prisvojením si dačoho), anexii (zabratie cudzieho štátneho územia), dobytí mocí...
- d) intelektuálne boje – vedú v snahe získať úspechy v myšlienkovej oblasti alebo ciele s tým súvisiace: k nim patria náboženské vojny, revolúcie, prejavy neznášanlivosti, polemiky a pod...

- v spoločenskom vývine nadobúda boj medzi ľuďmi čoraz miernejšie formy. Fyziologické boje sa čoraz viac menia na intelektuálne boje. Zanikajú krvavé vojnové súboje a čoraz väčší počet konfliktov má podobu myšlienkových, intelektuálnych konfliktov. V budúcnosti fyziologické vojny spojené so zabíjaním plne vymiznú, nikdy však neprestanú intelektuálne boje. V moderných spoločnostiach sa napätia a konflikty zväčšujú, ale súčasne klesá nenávisť, vzrastá sympatia medzi ľuďmi, zvyšuje sa znášanlivosť a vzájomná úcta

- Novikov spájal tieto závery analýzy spoločenského vývinu s ostrým odsúdením vojen a obranou mieru. Teórie, podľa ktorých majú vojny priaznivý vplyv na spoločnosti, považoval za falošné, založené na výmysloch. Novikov súhlasil s myšlienkou utvoriť politickú federáciu európskych národov. Zvlášť ostro vystupoval proti teóriám spoločenského vývinu, ktoré nekriticky preberali Darwinove východiská. - „nejestvuje krutá nevyhnutnosť, ktorá by nás nútila večne sa navzájom masakrovať ako divé zvieratá. Darwinovský zákon boja vôbec nevylučuje, že sa ľudstvo môže spojiť do mierovej federácie“.