Jazerá
Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Tie sa vytvárajú rôznymi spôsobmi a vznikajú za rozličných okolností. Niektoré sa utvoria v priehlbinách po ľadovcoch z ľadových dôb, napr. alpské jazerá a Veľké jazerá v Severnej Amerike. Niektoré z najväčších a najhlbších vznikli pohybom obrovských zemských krýh. Najhlbšie jazero na svete, Bajkal na Sibíri, je práve takéhoto pôvodu. Väčšina jazier je prirodzeného pôvodu, no v posledných rokoch sa vybudovalo veľa nádrží, aby dodávali vodu do rastúcich miest. Sú veľkou zásobarňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach:
Severná Amerika - 25% celosvetových zásob (Veľké kanadské jazerá)
Východoafrické jazerá - 22%
Jazero Bajkal – 18% (najhlbšie jazero sveta)
V suchých tropických a suptropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero a najslanšie je Mŕtve more.
Najrozsiahlejšie jazerá sveta (Údaje sú v tis. km²):
1. Kaspické more 371
2. Horné jazero 82,4
3. Viktóriine jazero 68,8
4. Hurónske jazero 59,6
5. Michiganské jazero 57,4
6. Aralské jazero 37,5
7. Jazero Tanganika 32,9
8. Bajkalské jazero 31,5
9. Veľké medvedie jazero 31,3
10. Jazero Malawi 28,5
Kaspické more je slané, typicky reliktné jazero (prv to bolo more - súčasť Tethys). Je najväčším jazerom sveta so svojou rozlohou 77 tis. km2. Jeho rozloha sa ale stále zmenšuje, dnes má už len asi 3/4 svojej pôvodnej rozlohy. Dosahuje hĺbku až 1025 m, najplytšie je v oblasti Achtuby u ústia Volgy. Rozloha: 371 000 km²
Veľké kanadské jazerá je skupina piatich jazier ležiacich na hraniciach Kanady s USA. Je to najväčšia skupina sladkovodných jazier na zemeguli. Medzi Veľké kanadské jazerá patrí: Horné jazero (najväčšie a najhlbšie - má väčšiu rozlohu ako Česko), Michiganské jazero, Hurónske jazero, Erijské jazero a najmenšie z nich Ontárijské jazero. Veľké kanadské jazerá sú jasne viditeľné na satelitných snímkach Severnej Ameriky. Sú posiate asi 35 tisíc ostrovmi, vrátane ostrova Manitoulin na Hurónskom jazere, ktorý je najväčším vnútrozemským ostrovom na svete.
V srdci Afriky, na východo - Africkej Vysočine v nadmorskej výške 1134 m.n.m sa rozkladá nádherné, rovníkové Viktóriino jazero, ktoré je obklopené Keňou, Ugandou a Tanzániou. Viktóriino jazero je druhé najväčšie sladkovodné jazero na svete. V Afrike je toto jazero najväčšie, jeho rozloha je 68 800 km², objem vody 2650 km³. Pri jazere sa ťažia diamanty a zlato. Pestuje sa tu prevažne káva, čaj, bavlna a banány. Jazero je veľmi bohaté na ryby.
Aralské jazero, predtým nazývané Aralské more je prudko vysychajúce bezodtokové slané jazero v strednej Ázii, na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu v Turanskej nížine. Dnes sa skladá z viacerých oddelených jazier.
Tanganika je veľké hlboké sladkovodné jazero na východe Afriky. Nachádza sa na Východoafrickej priekopovej prepadline, rozdelené medzi štyrmi štátmi - Konžská demokratická republika, Zambia, Tanzánia a Burundi. Voda z jazera vyteká do systému rieky Kongo, teda do Atlantického oceánu.
Bajkalské jazero sa podľa svojej rozlohy 31 500 km² radí na 8. miesto medzi svetovým jazerami, ale v objeme zadržiavanej vody 21 670 km³ ho predstihuje len Kaspické. Spájajú sa s ním najmä dva rekordy, a to najhlbšie jazero sveta s dnom nachádzajúcim sa až 1637 metrov pod hladinou a najväčšia svetová zásobáreň pitnej vody.
Veľké medvedie jazero je jazero v severozápadnej Kanade. Výška: 156 m nad morom, rozloha: 31 792 km², maximálna hĺbka 446 m. Z jazera vyteká Veľká medvedia rieka.
Jazero Malawi, známe tiež pod názvom Nyasa, leží v južnej časti Východoafrickej priekopy. Zo severu na juh je takmer 600 km dlhé s maximálnou šírkou 80 km. Plocha hladiny je asi 31 000 km². Maximálna hĺbka je viac ako 700 m. Po jazere Viktória a Tanganika je 3. najväčšie jazero Afriky a objemovo (7 775 km³) je 5. na svete.
Jazerá a ich ekosystémy
Väčšinu jazier obýva množstvo druhov vodných rastlín. Niektoré sú ponorené, iné, napr.lekná, majú listy na vodnej hladine, ďalšie majú vzpriamené steblá, ktoré vyčnievajú z vody. Rastliny na vode a nad ňou vykonávajú fotosyntézu, no pod hladinou poskytuje ich povrch domov veľkým kolóniám rias, ktoré sa usádzajú všade tam, kde majú dostatok svetla pre vlastnú fotosyntézu.
Planktón
Riasy tvoria súčasť zložitého spoločenstva, ktoré je súborne známe ako planktón. Do fytoplanktónu (mikroskopických rastlín) patrí veľa rôznych typov od malých jednobunkových rias až po veľké vláknité druhy. Podobne existuje zooplanktón (mikroskopické živočíchy) rozličnej veľkosti od mikroskopických vírnikov, cez väčšie bylinožravé dafnie až po "obrovské" dravé perloočky.
Všetok zooplanktón (hoci nie rovnakou mierou) sa podieľa na spásaní rias. Najväčší zástupcovia zooplanktónu sa živia aj menšími planktónovými živočíchmi. Ďalšie štádiá potravového reťazca pokračujú rovnako: malé ryby konzumujú najväčší zooplanktón a väčšie ryby sa živia menšími rybami.
Čistá a mútna voda
Voda niektorých jazier akoby bola vždy čistá, kým voda v iných jazerách býva mútna. V stojatých vodách zdanlivú mútnosť spôsobuje hojný výskyt planktónu, často ako reakcia na bohatý prísun minerálnych živín. Mútna voda zvyčajne znamená, že v ekosystéme prevláda planktón a čistá voda najčastejšie naznačuje, že v ekosystéme naopak dominujú najmä vodné rastliny. Prirodzená stabilita ekosystémov spôsobuje, že mútne jazero sa nezmení na čisté, ani čisté na mútne. V kalných vodách, koniec koncov, nemôžu dravé ryby ako šťuky loviť ryby živiace sa planktónom, pretože svoju korisť musia priamo vidieť. Naopak, tam, kde je vodný porast ponorených vodných rastlín, rastlinstvo bráni prívodu živín a svetla, čím potláča fytoplanktón.
