Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo

- závisia oveľa viac od prírodných predpokladov ako iné odvetvia hospodárstva. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti pôd a ani šľachtiteľstvo nezasiahlo do zvýšenia produkcie.

Až do obdobia rozmachu priemyslu tvorilo poľnohospodárstvo základ hospodárstva v Rakúsko-Uhorsku. Postoj k obrábaniu sa postupne menil po zavedení urbára roku 1768. Rozmach priemyslu koncom 19.stor. a najmä v 20.stor. mal vplyv na intenzifikáciu, na začiatku 20.stor. sa viac ako 3/5 obyvateľov Slovenska živili poľnohospodárskou výrobou. Výrazným javom bolo vysťahovalectvo a odchody na sezónne práce. V roku 1919 parlament prijal zákon o pozemkovej reforme, no problém nezamestnanosti nevyriešila. V roku 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľ.výroby. V 70.rokoch 20.stor. sa poľ. družstvá spájali do väčších aglomerovaných družstiev. Pri trvalom poklese pracovníkov a vďaka mechanizácii sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe potravín dopestovaných v miernom pásme. Po roku 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny, systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadať.

Štátne majetky, ak sa privatizujú, musia prejsť procesom odštátnenia. Pôvodným majiteľom sa prinavrátila pôda. Výroba avšak poklesla. Štát domácimi dotáciami napomáha poľnohospodárom, ale ich výška podlieha zmluvám EÚ. Poľnohospodárstvo sa napriek ťažkostiam podieľa na HDP vyše 4% a zamestnáva asi 5% pracujúcich.

Na Slovensku môžeme badať úbytok ornej pôdy a tá prechádza do kategórie zastavaných plôch. Vďaka zákonom o ochrane poľ.pôdy dnes predstavuje orná pôda 2/3 z pôvodnej. V súčasnosti sa využíva 50% rozlohy Slovenska, orná pôda zaberá 1,5 mil.ha.

Spôsob využitia pôdy závisí nielen od miestnych prírodných podmienok, ale ovplyvňujú ju aj: vzdialenosť od trhu, mechanizácia a automatizácia výroby, použitie hnojív, pesticídov a i. Dôsledkom toho je vznik prímestských poľnohosp. zón – pestovanie zeleniny, ovocia, kvetov, napr. v okolí BA a KE. Iným typom zón sú vinohradnícke a chmeliarske oblasti. Viniču hroznorodému sa darí v nižších polohách slnečných pahorkatín a vrchovín, napr. Malých Karpatoch, Zemplínskej vrchovine, Slanských vrchoch, Podunajskej pahork. a i. Chmeľ sa pestuje predovšetkým v okolí N.M.nad Váhom, Trenčína a Topoľčian.

Na hrubej poľnohosp. produkcii sa rastlinná výroba podieľa približne 1/3. Podľa rozlohy osevnej plochy prevládajú pšenica, jačmeň, ovos, raž a i. s 56% nad krmovinami a kŕmnymi okopaninami, ďatelina, lucerna s 20% osevnej plochy. Technické plodiny tvoria 13,5 %, zemiaky 2% a zelenina 3%.

Živočíšna výroba na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť rastl.výroby, čiže je energeticky náročnejšia. Chov hospodárskych zvierat sa sústreďuje do veľkovýkrmní. Veľké chovné stanice hydiny sú v Cíferi, Šalgovníku pri PO, Ivanke pri Dunaji a i.

Poľnohospodárske výrobné oblasti:

- vplyvom pôsobenia rozmanitých fyzickogeografických činiteľov sa územie Slovenska člení na 5 poľnohosp. výrobných oblastí:

1) Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť je oblasťou s najpriaznivejšími podmienkami na rozvoj poľnohospodárstva. Zaberá nížiny do 200 mnm s priemernými ročnými teplotami 9,5 – 10,5 °C a ročnými zrážkami 550-600 mm. Na černozemiach (najúrodnejší pôdny typ) sa pestuje kukurica, pšenica a ďalšie náročné plodiny.
- najvýznamnejšie regióny tejto oblasti sú Podunajská a Východoslov. nížina.

2) Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť zaberá rovinaté a pahorkaté časti nížin vo výške 200-300 mnm.
Podnebie: priemerná ročná teplota 8-9°C, zrážky: 600-700 mm ročne.
Pôdy: hnedozeme.
Na územiach Záhorskej níž., Košickej a Juhoslovenskej kotliny sa darí najmä cukrovej repe a náročnejším obilninám.