dážďovníky, kolibríky
- spevavce – dobre vyvinutý hlasový ústroj, čeľade: krkavcovité, škorcovité, strakošovité, sýkorkovité, králikovité, brhlíkovité, kôrôvníkové, orieškovité, drozdovité, penicovité, muchárikovité, trasochvostovité, škovránkovité, lastovičkovité, pinkovité, strnádkovité, pletiarkovité


Cicavce(trieda)
- stála teplota tela
- telo pokryté srsťou, ktorá je tepelným izolátorom, koža obsahuje množstvo kožných žliaz
- zárodok sa väčšinou vyvíja v tele matky, mláďa sa po narodení živí materským mliekom
- lebka sa spája s chrbticou dvoma kĺbmi, 2 páry končatín sú posunuté pod telo a nesú ho
- potravu začínajú spracúvať v ústach rozlične upravenými zubami, ktoré sa nachádzajú v jamkách čeľustí
- bránica rozdeľuje telovú dutinu na hrudnú a brušnú, zabezpečuje tiež mechanizmus dýchania
- predný mozog a jeho kôra ďaleko prevažujú nad ostatnými časťami mozgu, rozvinuté zmyslové ústroje
- pohlavný dimorfizmus, oplodnenie je vždy vnútorné, veľká starostlivosť o mláďatá

Vajcorodce(podtrieda)
- žijú v Austrálii
- majú vyvinutú krkavčiu kosť, majú zobákovité, rohovinou potiahnuté čeľuste
- do koncovej časti tela ústia močovody aj pohlavné vývody, čiže majú kloaku
- znášajú vajcia, teplotu majú medzi 26-35 C
- telo porastené hustou srsťou, majú mliečne žľazy, bránicu červené krvinky sú bezjadrové a v strednom uchu sú 3 sluchové kostičky
- napr. ježura, vtákopysk

Vačkovce(podtrieda)
- samice majú 2 maternice a na bruchu kožné vrecko spevnené dvoma vačkovými kosťami
- zárodky vačkovcov sa vyvíjajú bez placenty alebo len s nedokonalou placentou, mláďa sa narodí veľmi nedokonalé, samica ho po narodení nosí v kožnom vaku na bruchu, kde sú vývody mliečnych žliaz zoskupené do bradaviek. Mláďa sa prisaje pevne k bradavke a mlieko sa mu vstrekuje do úst sťahovaním svalov okolo mliečnych žliaz
- napr. kengura

Placentovce(podtrieda)
- zárodok sa vyvíja pomocou dokonale utvorenej placenty a mláďa môže už samostatne cicať mlieko
- chrup sa u väčšiny vyvíja najprv ako mliečny a potom sa nahradí chrupom trvalým

rady:
- hmyzožravce – primitívna lebka a chrup, zuby sú málo diferencované, malý mozog s hladkými pologuľami, krátke končatiny, väčšinou sa živia hmyzom, napr. jež, krt, piskor
- netopiere – lietajú pomocou kožnej blany, majú hmyzožravý chrup, veľmi dobrý sluch, slabý zrak, rodia zvyčajne jedno mláďa, ktoré samica nosí aj počas letu
- slabozubce – majú degenerované zuby(bez koreňov a skloviny), alebo im v dospelosti chýbajú, mozog má malé pologule, žijú len v južnej a strednej Amerike, napr. pásavec, mravčiar, lenoch
- hlodavce – hlodavý chrup(vpredu 2 rezáky, ktoré sú ohnuté a do čeľusti vklinené bez koreňov), veľmi rýchlo sa rozmnožujú, napr. veverica, syseľ, svišť, plch, myš, hraboš, potkan, chrček, nutria, dikobraz, morča
- mäsožravce – mäsožravý chrup(malé hryzáky, zahnuté očné zuby, posledný je črenový zub, majú trháky), silné pazúry, väčšinou dlhý chvost, rodia slepé mláďatá, napr. mačka, lev, tiger, leopard, rys, hyena, pes, vlk, líška, medveď, lasica, vydra, jazvec
- plutvonožce – žijú vo vode, vretenovitý tvar tela, nohy premenené na plutvy, hrubá vrstva tuku, napr. tuleň, mrož
- veľryby – žijú vo vode, vretenovité telo, hrubá vrstva tuku, nemajú srsť, potné a mazové žľazy, majú len pár mliečnych žliaz, predné končatiny premenené na plutvy a zadné zakrpateli, vyvinula sa im chvostová plutva, dobrý sluch, zubaté – napr. delfín, vorvaň, narval; bezzubé – vráskavec, veľryba grónska
- dvojitozubce – 4 rezáky vo vrchnej čeľusti, sú bez koreňov a stále dorastajú, napr. zajac, králik
- kopytníky – nepárnokopytníky(na predných a zadných nohách majú prostredný prst mohutne vyvinutý a zakončený kopytom, napr.