Chordáty

Stavovce(podkmeň)
- chorda sa zachováva len u nižších tried, u vyšších vzniká chrbtica, zložená zo stavcov
- chrbtica vzniká postupným zatlačovaním chordy
- chrbtica tvorí os tela, ku ktorej sa pripája kostra a 2 páry končatín, vpredu sa k chrbtici pripája lebka, zložená z mozgovej a tvárovej časti.

Mozgová časť tvorí puzdro pre mozog.
- miecha prechádza cez celú chrbticu

- 2 skupiny:
Anamnia
- drsnokožce, ryby, obojživelníky
- embryo vo vajíčku nevytvára plodové blany
- žijú väčšinou vo vode
Amniota
- plazy, vtáky, cicavce
- embryo vo vajíčku vytvára 2 plodové blany: amnion a seróza
- suchozemské stavovce


Kruhoústnice(trieda)
- nemajú vyvinuté čeľuste
- nemajú vyvinuté párne končatiny, vo vodnom prostredí sa pohybujú pomocou chvostovej časti tela
- koža je holá, slizovitá, s množstvom kožných žliaz
- mihule – červovitý tvar tela, 7 žiabrových štrbín
- žijú v mori, potokoch a riekach, sú to dravce, niektoré sa prisávajú na ryby a vyciciavajú im krv
- majú vyvinuté oči
- chordu majú po celý život
- z vajíčok sa liahnu larvy


Drsnokožce(trieda)
- vyvinuté pohyblivé čeľuste, medzi ktorými sú ústa
- vyvinuté párne končatiny – prsné a brušné plutvy, chrbtová plutva
- koža je pokrytá drobnými drsnými plakoidnými šupinami
- šupiny sú zložené z dentínu
- chrupková kostra, 5-7 žiabrových štrbín
- žijú v moriach, mnohé sú živorodé
- žraloky, raje

Ryby(trieda)
- chrupkovitá alebo kostená kostra
- dýchajú žiabrami, žiabre sú kryté skrelami(kostené žiabrové viečka)
- párne plutvy, chrbtová a chvostová plutva
- šupiny:
- ganoidné – kosoštvorcový tvar
- cykloidné – okrúhly tvar
- ktenoidné – tŕnisté zakončenia

cievna sústava
- srdce má 1 predsieň, 1 komoru
- zo žiaber koluje krv po celom tele, odkiaľ sa okysličená krv dostáva do srdca a z neho do žiaber, kde sa okysličí

- plynový mechúr vzniká ako vyliačenina hltanu

nervová sústava
- najväčšou časťou mozgu je stredný mozog
- majú dobre vyvinuté oči
- majú bočnú čiaru, pomocou ktorej vnímajú vlnenie vody a rozoznávajú prekážky

Lúčoplutvovce(podtrieda)
- kostená kostra, plutvy vystužené lúčami
- slede(cykloidné šupiny), jesetery(ganoidné), kapry(cykloidné, majú pažerákové zuby), úhory(hadovitý tvar tela, nemajú vyvinuté brušné plutvy), tresky(hmatový fúz, dravé), ostrieže(ktenoidné šupiny)

Choánovce(podtrieda)
- majú vyvinuté vnútorné choány(nozdry), čuchové jamky sú spojené s ústnou dutinou
- patria sem: stopkatoplutvovce(svaly sú uložené v plutvách) a dvojdyšníky(cykloidné a ganoidné šupiny, chrupková kostra, zachovaná chorda, plynový mechúr spojený s pažerákom, dýchajú žiabrami, ale aj plynovým mechúrom, z ikier sa vyvíjajú larvy)


Obojživelníky(trieda)
- v larválnom štádiu dýchajú žiabrami, neskôr pľúcami
- hladká, holá koža, s množstvom slizových žliaz, dýchajú aj kožou
- srdce má 2 predsiene a 1 komoru
- nemajú stálu teplotu tela
- telo zložené z hlavy, trupu a u niektorých aj z chvosta
- kostená kostra, prvé stavce sú kĺbovito spojené s lebkou, rebrá nie sú spojené s hrudnou kosťou
- 2 nosové otvory sú kanálikmi spojené s ústami
- sú oddeleného pohlavia
- oplodnenie vajíčok je buď vo vode alebo v tele samice
- z vajíčok sa vo vode vyvíjajú žubrienky, pri premene na dospelého jedinca im zanikajú žiabre, vyvinú sa pľúca a postupne im narastajú končatiny
- bezchvosté – žaby – krátke zavalité telo, bez chvosta, žubrienkam najprv narastajú zadné a potom predné nohy
- chvostnaté – mloky – telo zakončené chvostom, žubrienkam narastajú najprv predné nohy





Plazy(trieda)
- suchozemské
- zrohovatená pokožka vytvára na tele šupiny alebo štítky
- lebka je s chrbticou spojená jediným kĺbom
- dýchajú pľúcami
- srdcová komora je z väčšej časti rozdelená na ľavú a pravú
- nemajú stálu teplotu tela
- vajíčka sa vyvíjajú na suchej zemi
- väčšinou majú vyvinuté končatiny
- predný mozog je väčší
- väčšina má vyvinuté zuby, majú aj jedové zuby
- niektoré majú dobre vyvinuté ešte tretie, temenné oko
Korytnačky
- krátke telo ukryté v pancieri, ktorý vzniká z kostí a z rohovinovej časti pokožky
Šupináče
- jaštery – vyvinuté končatiny, na očiach viečka
- hady – bez končatín, viečka zrastené a priesvitné
Krokodíly
- telo pokryté hrubou kožou
- zuby sú vklinené v jamkách, vyvinutá bránica a srdce rozdelené na 2 predsiene a 2 komory


Vtáky(trieda)
- stála teplota tela
- lebka sa spája s chrbticou jedným kĺbom
- kosti sú ľahké a pevné
- na lebke sa vyvinul zobák, predné končatiny sa premenili na krídla
- dlhé kosti sú duté, vedú do nich výbežky zo vzdušných vreciek
- krk je dlhý a pohyblivý
- prsná kosť má u väčšiny vtákov hrebeň, na ktorý sa pripája mohutné svalstvo, ktoré pohybuje krídlami
- s prsnou kosťou sú krídla spojené krkavčou kosťou
- telo je pokryté perím, rozoznávame páperie a obrysové perie
- má jedinú kožnú žľazu – nadchvostovú – na mastenie peria
- na spodku priedušnice sa vyvinul hlasový ústroj, na tvorbu zvuku slúži malý bubienok, tvoria ho obrúčky priedušnice a priedušiek, na ktoré sa pripájajú svaly
- nesťahovavé – vrany, sýkorky, vrabce
- sťahovavé – lastovičky, dážďovníky
- preletujúce – husi, bahniaky
Pravtáky(podtrieda)
- Archaeopteryx, Archaeornis
Vtáky pravé(podtrieda)
- bežce – nelietajú, hrudná kosť nemá hrebeň, zakrpatené krídla, zadné končatiny sú veľmi dobre vyvinuté, prispôsobené na behanie, napr. pštrosy a kivi
- plavce – tiež nelietajú, husté perie šupinovitého tvaru, krídla premenené na veslovité útvary, napr. tučniaky
- letce – majú schopnosť lietať, predné končatiny premenené na krídla, na hrebeň hrudnej kosti sa upínajú svaly, ktoré umožňujú let, kosti majú duté

rady:
- kury – silné hrabavé nohy, silný zobák, nelietajú dobre, pohlavný dimorfizmus, žijú v polygamii, mláďatá nekŕmia, napr. tetrov, bažant, jarabica, prepelica
- holuby – krátke kráčavé nohy, krátky a slabý zobák, majú hrvoľ, žijú v pároch, napr. holub, hrdlička
- chriaštele – krátke krídla, krátky chvost, nemajú hrvoľ, sú nekŕmivé, napr. lyska, žeriav
- bahniaky – štíhle krídla, dobre lietajú, vysoké nohy, nemajú hrvoľ, žijú väčšinou v bahnitom prostredí, mláďatá kŕmia, napr. sluky a kulíky
- čajky – žijú v blízkosti vôd, dobre plávajú a lietajú, mláďatá nekŕmia, napr. čajka
- zúbkozobce – zobák s rohovinovým nechtom, krátke, plávacie nohy, s blanou medzi troma prstami, husté a mastné perie, žijú v pároch, sú nekŕmivé, napr. kačice, husi, labute
- veslonožce – 4 prsty spojené plávacou blanou, krátke nohy posunuté dozadu, malá hlava, veľký zobák, sú kŕmivé, napr. kormorány, pelikány
- brodivce – dlhý krk, dlhé nohy, sú kŕmivé, napr. bociany, volavky, bučiaky
- dravce – zahnutý, na konci ostrý zobák, pazúry prispôsobené na chytanie koristi, široký pažerák bez hrvoľa, dobrý zrak, dobre lietajú, mláďatá kŕmia, napr. sokol, orol, sup, jastrab
- sovy – husté, mäkké perie, veľká hlava, oči obrátené dopredu, majú vratiprst, aktívne sú v noci
- lelky – mäkké perie, krátke nohy, majú hmatové pierka, aktívne za šera, mláďatá kŕmia
- kukučky – krátke nohy, žijú na stromoch, nestavajú hniezda, hniezdový parazitizmus
- papagáje – stromové vtáky, chytavé nohy, 2 prsty smerujú dopredu, 2 dozadu, žijú v kŕdľoch, mláďatá kŕmia
- krakle – napr. rybáriky(krátke telo, krátky chvost), včeliariky(štíhle vtáky)
- ďatlovce – 2 prsty dopredu, 2 prsty dozadu, zobák má klinovitý tvar, žijú v pároch, sú kŕmivé
- krátkonožce – dlhé krídla, výborne lietajú, krátke a slabé nohy, napr.

dážďovníky, kolibríky
- spevavce – dobre vyvinutý hlasový ústroj, čeľade: krkavcovité, škorcovité, strakošovité, sýkorkovité, králikovité, brhlíkovité, kôrôvníkové, orieškovité, drozdovité, penicovité, muchárikovité, trasochvostovité, škovránkovité, lastovičkovité, pinkovité, strnádkovité, pletiarkovité


Cicavce(trieda)
- stála teplota tela
- telo pokryté srsťou, ktorá je tepelným izolátorom, koža obsahuje množstvo kožných žliaz
- zárodok sa väčšinou vyvíja v tele matky, mláďa sa po narodení živí materským mliekom
- lebka sa spája s chrbticou dvoma kĺbmi, 2 páry končatín sú posunuté pod telo a nesú ho
- potravu začínajú spracúvať v ústach rozlične upravenými zubami, ktoré sa nachádzajú v jamkách čeľustí
- bránica rozdeľuje telovú dutinu na hrudnú a brušnú, zabezpečuje tiež mechanizmus dýchania
- predný mozog a jeho kôra ďaleko prevažujú nad ostatnými časťami mozgu, rozvinuté zmyslové ústroje
- pohlavný dimorfizmus, oplodnenie je vždy vnútorné, veľká starostlivosť o mláďatá

Vajcorodce(podtrieda)
- žijú v Austrálii
- majú vyvinutú krkavčiu kosť, majú zobákovité, rohovinou potiahnuté čeľuste
- do koncovej časti tela ústia močovody aj pohlavné vývody, čiže majú kloaku
- znášajú vajcia, teplotu majú medzi 26-35 C
- telo porastené hustou srsťou, majú mliečne žľazy, bránicu červené krvinky sú bezjadrové a v strednom uchu sú 3 sluchové kostičky
- napr. ježura, vtákopysk

Vačkovce(podtrieda)
- samice majú 2 maternice a na bruchu kožné vrecko spevnené dvoma vačkovými kosťami
- zárodky vačkovcov sa vyvíjajú bez placenty alebo len s nedokonalou placentou, mláďa sa narodí veľmi nedokonalé, samica ho po narodení nosí v kožnom vaku na bruchu, kde sú vývody mliečnych žliaz zoskupené do bradaviek. Mláďa sa prisaje pevne k bradavke a mlieko sa mu vstrekuje do úst sťahovaním svalov okolo mliečnych žliaz
- napr. kengura

Placentovce(podtrieda)
- zárodok sa vyvíja pomocou dokonale utvorenej placenty a mláďa môže už samostatne cicať mlieko
- chrup sa u väčšiny vyvíja najprv ako mliečny a potom sa nahradí chrupom trvalým

rady:
- hmyzožravce – primitívna lebka a chrup, zuby sú málo diferencované, malý mozog s hladkými pologuľami, krátke končatiny, väčšinou sa živia hmyzom, napr. jež, krt, piskor
- netopiere – lietajú pomocou kožnej blany, majú hmyzožravý chrup, veľmi dobrý sluch, slabý zrak, rodia zvyčajne jedno mláďa, ktoré samica nosí aj počas letu
- slabozubce – majú degenerované zuby(bez koreňov a skloviny), alebo im v dospelosti chýbajú, mozog má malé pologule, žijú len v južnej a strednej Amerike, napr. pásavec, mravčiar, lenoch
- hlodavce – hlodavý chrup(vpredu 2 rezáky, ktoré sú ohnuté a do čeľusti vklinené bez koreňov), veľmi rýchlo sa rozmnožujú, napr. veverica, syseľ, svišť, plch, myš, hraboš, potkan, chrček, nutria, dikobraz, morča
- mäsožravce – mäsožravý chrup(malé hryzáky, zahnuté očné zuby, posledný je črenový zub, majú trháky), silné pazúry, väčšinou dlhý chvost, rodia slepé mláďatá, napr. mačka, lev, tiger, leopard, rys, hyena, pes, vlk, líška, medveď, lasica, vydra, jazvec
- plutvonožce – žijú vo vode, vretenovitý tvar tela, nohy premenené na plutvy, hrubá vrstva tuku, napr. tuleň, mrož
- veľryby – žijú vo vode, vretenovité telo, hrubá vrstva tuku, nemajú srsť, potné a mazové žľazy, majú len pár mliečnych žliaz, predné končatiny premenené na plutvy a zadné zakrpateli, vyvinula sa im chvostová plutva, dobrý sluch, zubaté – napr. delfín, vorvaň, narval; bezzubé – vráskavec, veľryba grónska
- dvojitozubce – 4 rezáky vo vrchnej čeľusti, sú bez koreňov a stále dorastajú, napr. zajac, králik
- kopytníky – nepárnokopytníky(na predných a zadných nohách majú prostredný prst mohutne vyvinutý a zakončený kopytom, napr.

nosorožce, tapíre, kone) a párnokopytníky(majú párny počet prstov zakončených kopýtkami - raticami, stúpajú na tretí a štvrtý prst, ostatné prsty sú zakrpatené, rozdeľujú sa na neprežúvavce, napr. sviňovité, hrochovité, ťavovité a prežúvavce, ktoré majú štvordielny žalúdok(bachor, čepiec, kniha, slez), napr. jeleňovité, žirafovité, turovité)
- chobotnance – majú ohybný chobot, ktorým si podávajú potravu do papule, v hornej čeľusti vyrastajú 2 rezáky a mohutné kly, napr. slony
- primáty – väčšinou päťprsté končatiny, upravené na lezenie po stromoch a chytanie, palec sa môže obrátiť proti ostatným prstom, predĺžená tvárová časť, veľké oči, na niektorých prstoch majú nechty, na niektorých pazúry, rodia jedno mláďa, napr. lemur, ksukol, loris, okáľ; opice majú veľké pologuľe predného mozgu zakrývajú až mozoček a sú zbrázdené, rozdeľujeme ich na ploskonosé, napr. kosmáč, malpa a úzkonosé, napr. mačiak, pavián, gibon, orangutan, šimpanz, gorila; tiež sem patrí čeľaď ľudia.