Vlučovacia sústava živočíchov

1. Funkcia
Vylučovacia sústava sa tiež nazýva aj exkrečná. Jej hlavnou funkciou je odstraňovať z tela odpadové látky látkovej premeny (metabolizmu) a nadbytočnú vodu, a tým udržiavať homeostázu – stálosť vnútorného prostredia.

2. Fylogenéza

2.1. Jednobunkovce
Jednobunkové sladkovodné organizmy odstraňujú odpadové látky celým povrchom tela – difúziou alebo prostredníctvom pulzujúcej vakuoly.

2.2. Bezstavovce

2.2.1. Ploskavce
Najčastejším vylučovacím ústrojom bezstavovcov sú rôzne upravené nefrídie. Ich najjednoduchšou formou sú protonefrídie, vyskytujúce sa u ploskavcov a lariev hmyzu. Sú to rozvetvené rúrky ukončené plamienkovou bunkou. V dutine bunky je niekoľko bičíkov, ich vírením je zabezpečený pohyb tekutiny. Protonefrídie vyúsťujú na povrch tela zberným kanálikom.

2.2.2. Mnohoštetinavce
U mnohoštetinavcov sa stretávame s modifikáciou protonefrídií - solenocytmi. Iné modifikácie nefrídií sú napríklad Bojanov orgán.

2.2.3. Obrúčkavce
Vylučovacím ústrojom obrúčkavcov sú metanefrídie. V jednotlivých článkoch (segmentoch) tela je vždy jeden pár. Začínajú v jednom článku lievikom s obrveným ústím a prechádzajú kanálikom do susedného článku, ktorý vyúsťuje z tela von.

2.2.4. Hmyz, pavúkovce a stonožky
Vylučovacím orgánom pavúkov, stonožiek a hmyzu sú Malpighiho žľazy, ktoré ústia do čreva a vznikajú vychlípením zadnej časti čreva. Ich epitel v hornej časti prepúšťa telové tekutiny s odpadovými látkami a v spodnej časti sa spätne vstrebáva voda.

2.2.5. Kôrovce
Vylučovacím orgánom kôrovcov sú tykadlové alebo čeľustné žľazy, ktoré vyúsťujú pri základnom článku tykadiel alebo čeľustí.

2.3. Stavovce
Vylučovacím ústrojom stavovcov sú obličky (nephros), ktoré prechádzali postupnou premenou. Predobličky (pronefros) sú vylučovacie ústroje lariev obojživelníkov. Tvoria ich kanáliky, ktoré začínajú v telovej dutine lievikom, okolo ktorého je klbko kapilár. Kanáliky ústia do odvodového kanálika. U rýb a obojživelníkov sa vytvárajú prvoobličky (mesonephros), kde sa klbko krvných kapilár už vtláča do vnútra kanálika. Najdokonalejším typom sú pravé obličky (metanephros).

2.3.1. Oblička
Časti obličky:
1. Dreň
2. Obličková tepna
3. Obličková žila
4. Obličková panvička
5. Močovod
6. Menší kalich
7. Obličkové puzdro (väzivo)
8. Nefrón
9. Menší kalich
10. Väčší kalich
11. Obličková kôra
Obličky sú párový orgán a ich základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je nefrón. Štruktúra a počet nefrónov u stavovcov je rôzny a preto sa obličky rôznych druhov živočíchov líšia veľkosťou a tvarom. Nefrón cicavcov tvorí Malphigiho teliesko, ktoré je uložené v povrchovej časti kôry a systém kanálikov. Malphigiho teliesko tvorí Bowmanovo puzdro a klbko krvných vlásočníc – glomerulus, do ktorého privádza krv tenká prívodná cieva, a z ktorého odvádza krv ešte tenšia odvodná cieva.

Štruktúra nefrónu
Z Malphigiho telieska vyúsťujú zberné kanáliky 1. a 2. rádu spojené Henleho slučkou. Kanáliky potom ústia do zberných kanálikov, ktoré sa spájajú do močovodov a ústia do močového mechúra.

2.3.2. Primárny moč
Telové tekutiny sa zbavujú odpadových látok v glomerule. Krv sa filtruje v Malpigiho teliesku cez glomerulus do Bowmanowho puzdra, vzniká filtrát zvaný primárny moč, ktorý obsahuje rovnaké látky ako plazma (okrem bielkovín).

2.3.3. Definitívny moč
Keďže obsahuje ešte mnoho látok, ktoré organizmus potrebuje, pri prechode systémom kanálikov sa naspäť do krvi vstrebáva väčšina elektrolytov, vody a ďaľších pre organizmus potrebných látok (glukóza, aminokyseliny). Množstvo vody sa tak výrazne zníži a odpadové látky sa skoncentrujú. Tak vzniká definitívny moč, ktorý sa nepretržite odkvapkáva do močových ciest a zhromažďuje sa v močovom mechúre.

2.3.4. Moč
Moč je špecifická telová tekutina, chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami odlišná od ostatných telových tekutín. Moč cicavcov je číra, svetložltá tekutina s charakteristickým zápachom. Obsahuje najmä vodu a niektoré anorganické a organické látky (dusíkaté látky a produkty metabolizmu bielkovín). Dusíkatý produkt metabolizmu – jedovatý amoniak vylučujú vodné živočíchy priamo do vody. Hmyz, plazy a vtáky menia amoniak na kyselinu močovú a cicavce na močovinu, ktoré vylučujú močom. Zloženie moču sa mení od funkčného stavu obličiek a od pôsobenia vonkajších faktorov.

2.3.5. Koža – exkrečný orgán
Okrem exkrečných orgánov má vylučovaciu funkciu aj koža, ktorou sa odstraňujú odpadové látky potením a dýchaním (oxid uhličitý). Sekrét potných žliaz je zložením veľmi podobný moču. Pot má dôležitú funkciu pri termoregulácii.

3. Záver
Vylučovacia (exkrečná) sústava je tak ako všetky ostatné sústavy veľmi dôležitá pre oganizmus, lebo prostredníctvom nej sa organizmus dokáže zbavovať nadbytočných a nepotrebných látok a tým podmieňovať aj funkciu iných sústav. Jednotlivé sústavy spolu súvisia a bez nich by život organizmov nebol možný.