Opakovanie zemepis 5. ročník

Opakovanie zemepis 5. ročník

Opakovanie I. učebnice

Čo je podnebie – dlhodobý stav ovzdušia
Ovzdušie – vrstva vzduchu okolo nás
Z čoho sa skladá ovzdušie – zo vzduchu, vodnej pary a čiastočiek prachu

Popíš podnebné pásma!
Mierne pásmo – leží medzi obratníkmi a polárnymi kružnicami, má štyri ročné obdobia
Tropické pásmo – leží okolo rovníka. Stále veľmi teplo a vlhko
Studené pásmo – od polárnych kružníc k pólom. Má polárnu noc a polárny deň. Striedajú sa každých šesť mesiacov.

Čo je počasie – okamžitý stav ovzdušia
Čo sa udáva v predpovedi počasia – zrážky, teplota vzduchu, rýchlosť vetra a oblačnosť

Vietor – je neustále prúdenie vzduchu. Pri jeho určovaní sa udáva smer a rýchlosť
Čo spôsobuje prúdenie vzduchu – rozdielne ohrievanie ovzdušia

Pasáty – vanú od obratníkov k rovníku. Poznáme severovýchodný a juhovýchodný pasát
Monzúny - vznikajú rozdielnym ohrievaním pevniny a mora
Bríza – vzniká rozdielnym ohrievaním dňa a noci /malý monzún/
Západné vetry – fúkajú v miernom pásme
Východné vetry – fúkajú v studenom pásme

Kde sa nachádza voda na Zemi – na zemskom povrchu, vo vzduchu, v moriach, oceánoch, jazerách, močiaroch a v tele zvierat a ľudí.
Čo spôsobuje vznik dažďa – vodné kvapky alebo ľadové kryštáliky , keď sú už veľmi ťažké, padajú na Zem ako zrážky. Vietor ich môže odniesť aj na iné miesta

Opíš kolobeh vody v prírode!
Malý obeh vody – dážď padá z vyparenej vody oceána naspäť do oceána.
Veľký obeh vody – voda sa vyparuje, vytvoria sa oblaky, z nich prší, vytvoria sa rieky, tie zásobujú jazerá, moria a oceány. A tak to pokračuje. Pri obehu vody pod zemským povrchom vznikajú rôzne pukliny a nich jaskyne s kvapľami. Takéto územie sa volá kras.

Ktoré oceány tvoria svetový oceán – Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán.
ostrov – pevnina obkolesená morom
poloostrov – výbežok pevniny do mora

príboj – vlny, ktoré narážajú na pobrežie
príliv - stúpanie vody v dôsledku otáčania Zeme, príťažlivosti Mesiaca a Slnka.
odliv - ubúdanie vody v dôsledku príťažlivosti Mesiaca a Slnka a otáčania Zeme
planktón – drobné rastliny a živočíchy, ktoré plávajú na hladine. Živia sa ním ryby!
morské prúdy – vznikajú v dôsledku rôznych teplôt vody a pravidelných vetrov. Sú veľmi veľké. V Atlantickom oceáne je teplý Golfský prúd. Vplývajú na podnebie a využívajú ich námorníci .

Pohyby morskej vody – vlnenie, morský príboj, morské prúdy a príliv a odliv.
prameň – miesto, kde vyviera podpovrchová voda
rieka – vznikla tak, že voda z prameňa sa spojí s iným prameňom, tečie do doliny, tam vytvorí potok, rieku....

ústie – miesto, kde vteká malá riečka do väčšej rieky alebo mora.
delta – ústie rieky v tvare trojuholníka
riečna sieť – všetky riečne toky na území
povodie – územie, z ktorého steká voda do jedného hlavného toku
úmorie - územie, z ktorého tečú všetky rieky do jedného mora
rozvodie – myslená čiara, ktorá od seba oddeľuje povodia a úmoria
jazero – vzniká v prírodných prehĺbeninách (jamách)
priehrada – buduje ich človek. Sú to umelé vodné nádrže. Zásobujú ľudí pitnou vodou, slúžia na chov rýb a na rekreáciu.
močiare – jazerá postupne zanesené bahnom a rastlinami.

Prieliv – zúžené miesto ktoré vytvorila príroda
Prieplav – zúžené miesto, ktoré vytvoril človek
Záliv – časť mora, ktorá zasahuje do pevniny

snežná čiara  – Je to hranica, nad ktorou sa sneh neroztopí. Na rovníku je vo výške 4500 m. Smerom k pólom sa jej výška znižuje. /v severnom Švédsku je to asi 1000 m/ Pevninové ľadovce sú v Grónsku a Antarktíde. Sú hrubé až 3 km. Pevninový ľadovec sa pohybuje, pretože nové vrstvy ľadovca ho vytláčajú .

Morény –sú to valy /násypy/ z úlomkov skál a hliny, ktoré po sebe zanechali ľadovce.
Plesá – voda z roztopeného ľadovca
Horské ľadovce  – sú nad snežnou čiarou. Ľadovec sa stále rozrastá, lebo pribúda nový sneh. Pomaly sa kĺže smerom dolu a vytvára ľadovú rieku. Pri pohybe obrusuje doliny, drví horniny. Takto vyhĺbená dolina má tvar písmena U.
Zmeny krajín na Zemi od rovníka k pólom spôsobujú: Prírodné činitele: teplo, svetlo, voda, vzdušné prúdy
Typy krajín vo vysokých pohoriach sa striedajú, pretože čím vyššie ideme, tým je tam chladnejšie.
Nadmorská výška a úbytok tepla menia vzhľad krajiny.

Typy krajín: dažďové lesy , savany, púšte, stepi, tundra, polárna krajina.

Dažďové lesy rastú okolo rovníka, kde je veľmi teplo a vlhko. Denne tam prší.
Rieky v dažďových lesoch majú dostatok vody, pretože denne sa opakuje kolobeh vody. Voda sa vyparuje z pôdy, vo výške sa ochladzuje, zráža a vytvára oblaky. Dážď padá naspäť.
Lesy vytvárajú poschodový porast. Najvyššie sú vysoké až 50 m. Najnižšie stromy majú 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast. Rastliny sa ťahajú za svetlom, lebo stromy sú veľmi vysoké.
Živočíchom poskytuje úkryt husté rastlinstvo pod stromami. Tu nedopadajú na zem takmer žiadne slnečné lúče. Žije tu veľa hadov, opíc, hmyzu a vtákov.
Monzúnové majú obdobie sucha a obdobie dažďov. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Od oceána sem prúdi vlhký vzduch – monzún. V období sucha monzún prúdi z pevniny nad oceán.

Savany – krajiny s trávnatým porastom v teplom podnebí, kde sa voda rýchlejšie vyparuje. Rastú v Afrike a Južnej Amerika. Striedajú sa obdobia dažďov a sucha.
V období sucha sa stromy bránia vyschnutiu tým, že uchovávajú vlahu v kmeni a kožovitých listoch.
Žije tu: žirafa, antilopa, slon, nosorožec, pštros, zebra, hroch, lev, pavián
V južnej Amerike od rovníka k obratníku Kozorožca, v Afrike nad a pod dažďovým lesom, menšia časť Indie a okolo pobrežia Austrálie

Púšte sa nachádzajú okolo obratníkov, pretože je tu dosť teplo, ale nedostatok vody.
Cez deň veľmi horúco, v noci mrzne. Prší občas.
Sahara, Sýrska púšť, Gobi, Kalahari, Veľká piesočná a Viktóriina púšť
Vádí – korytá po riekach, ktoré vytvoril dážď
Oáza – miesto, kde podzemná voda vystúpila na povrch.

Subropická krajina , nachádza sa medzi tropickým a miernym podnebím, pri moriach. Sú tu veľké teplotné a zrážkové rozdiely. Horúce letá a daždivé zimy.
Najviac vody je v riekach v zime a najmenej v lete. Závisí od dažďov.
Stromy a kríky majú tvrdé kožovité listy, aby sa menej vyparovala vody. Listy sú väčšinou celý rok zelené (vavrín, dub korkový, céder, borovica – pínia a eukalypty).
Žije tu daniel, jeleň, králik, jašterica, divá ovca, koza a dikobraz

Stepi na jednotlivých kontinentoch:
a) v severnej Amerike – prérie
b) v južnej Amerike – pampy
c) v Európe a Ázii – stepi
g) v Austrálii - buš

Stepi vznikli v miernom podnebí vo vnútrozemí kontinentov, kde málo prší. Sú tu teplé, suché letá a studené zimy. Je tu veľa bylín, tráv, ktoré sú potravou pre zver.
Žijú tu: divé kone, zajace, bažanty..
V Austrálii – pštros, klokan, emu, kengura, pes dingo, škorpión
V Amerike – skunk a bizón, lama, mravčiar
Ázii – sajga stepná

Ihličnaté a listnaté lesy
Vyskytujú sa v miernom podnebnom pásme na severnej pologuli, na južnej je málo súše s miernym podnebím.
Listnaté lesy potrebujú o niečo viac tepla, preto rastú južnejšie ako ihličnaté. Potrebujú teplo aspoň 4 mesiace, ihličnaté iba 1 až 3 mesiace.
(Buk, dub, jelša, topoľ, lipa, breza; borovica, smrek, jedľa, smrekovec, kosodrevina)
Živočíchy : Medveď, líška, srnka, jeleň, vlk, hmyz, chrobáky, zajac, diviak, kamzík , orol, sokol,...

Tajga – ihličnaté lesy na severe mierneho pásma, kde je tuhá zima (smrek, jedľa, borovica, smrekovec, breza, jarabina)
Živočíšstvo – jeleň, srna, líška, vlk, medveď, los,
Pôdy – podzol

Tundra – je to krajina bez lesov, alebo polárne lúky. Rastú tu machy, lišajníky
Leží za severnou polárnou kružnicou
Žije tu: polárna líška, hus snežná, sova, tuleň
Polárna krajina – večný sneh a ľad – Grónsko a Antarktída
Je polárna noc a polárny deň. Zvieratá sa chránia pred chladom hustou kožušinou, perím alebo hrubou vrstvou tuku.

Vo vysokých pohoriach vznikajú výškové stupne.
Pretože prírodné podmienky sa menia aj v závislosti od nadmorskej výšky. Čím je územie vyššie, tým je tam chladnejšie a spadne viac zrážok.

Vysoké pohoria : Himaláje (Ázia), Andy a Kordillery (Amerika), Kilimandžáro (Afrika), Alpy a Pyreneje (Európa)
Rastlinstvo závisí tu od podnebia. Iné je na úpätí Ánd (dažďový les) a iné v Afrike (savana), v Európe (duby alebo buky).
Rastliny horských lúk musia v krátkom čase vyklíčiť, zakvitnúť a priniesť plody. V lete sú tieto lúky pestrofarebné (vábia hmyz).
Žijú tu zvieratá, ktoré sa prispôsobili tamojším podmienkam. Sú bylinožravé (kamzík, svišť, divé ovce, kozy...)
Výškové stupne :
Listnaté lesy, ihličnaté lesy, horské lúky – hole, kosodrevina, skaly pokryté machmi a lišajníkmi, večný sneh a ľad