Minerály

1. Ako možno rozlíšiť minerál a horninu?
Minerál : je anorganická rovnorodá látka. Má rovnaké zloženie, rovnakú vnútornú stavbu a vlastnosti. Patrí sem : kremeň, sľuda, kamenná soľ, živec
Hornina : je rôznorodá prírodnina. Je to zmes látok. Patrí tu: žula, čadič, ropa, zemný plyn, vápenec.
Ako sa nazývajú vedné odbory, ktoré sa zaoberajú minerálmi a horninami?
Mineralógia : vedný obor skúmajúci minerály
Petrológia : vedný obor skúmajúci horniny

2. Ktoré minerály sú najrozšírenejšie v zemskej kôre?  Živec, kremeň.
Podľa čoho poznáme jednoduché a zložené horniny? Jednoduché horniny tvoria minerály jedného druhu : vápenec (kryštály kalcitu). Zložené horniny sa skladajú z viacerých druhov minerálov: žula.
Aký majú význam v zemskej kôre? Sú to základné stavebné jednotky zem. kôry.

3. Opíš základné znaky kryštálu? Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami. Môžu mať rozličný tvar mnohostenov (kocka, kváder...).
Aké tvary kryštálov sa v prírode najčastejšie vyskytujú? Kocka, hranol.
Od čoho závisí ich veľkosť a tvar?  Od podmienok vzniku.

4. Opíš kryštály kryštalované : majú v dutinách alebo puklinách voľný priestor na rast. Tvoria mnohosteny s ohraničenými rovnými plochami (kryštál snehovej vločky)
Kryštalické: vznikajú v obmedzenom priestore a pri raste si zavadzajú. Ich tvar je nedokonalý. Ich tvar je určený tvarom okolia. (žula)
Beztvaré: nie sú ohraničené rovnými plochami, tvoria kvapľové alebo guľovité útvary (opál, limonit).
Aké mali podmienky vzniku? Závisí to od toho, či mali dosť priestoru okolo seba.
Vysvetli rozdiel medzi drúzou a agregátom?
Agregát: tvorí zhluky kryštálov toho istého minerálu (vláknité, ihličkovité, zrnité, tabuľkovité, šupinkovité).
Drúza: zoskupenie kryštálov na spoločnom základe(napr. kremeň).

5. Porovnaj kryštálovú štruktúru kamennej soli, grafitu a diamantu , ich spoločné a rozdielne znaky a vonkajší vzhľad.
Kamenná soľ : ma pravidelné usporiadanie, pričom sa striedajú kladné ióny sodíka so zápornými iónmi chlóru. Prejavuje sa tvarom kocky.
Grafit aj tuha : sú rovnako zložené z atómov uhlíka, majú však odlišný tvar, kryštálovú štruktúru a vlastnosti.
Kamenná soľ : je tvorená atómami chlóru a sodíka.
Grafit (tuha) má atómy usporiadané v rovnobežných rovinách navzájom ale slabo zviazaných. Preto je tuha mäkká.
Diamant : má tesnejšie a pravidelnejšie usporiadanie. Každý atóm je spojený s ďalšími troma atómami, preto je diamant najtvrdší minerál.

6. Aký význam majú prvky súmernosti pri opise kryštálu? Ako triedime minerály podľa rovín súmernosti? Uveď príklady a porovnaj ich.
Pretože kryštál je trojrozmerný, môžeme ho opísať rovinami súmernosti. Podľa nich sa delí do skupín, ktoré sa nazývajú kryštálové sústavy: trojklonná (živec), jednoklonná (sadrovec), kocková (pyrit), trojuholníková (klencová), kosoštvorcová(topás), štvorcová (chalkopyrit), šesťuholníková (smaragd)

7. Ktoré vlastnosti minerálov majú rozhodujúci význam pri ich rozlišovaní? Sú to mechanické, optické, chemické, magnetické a pod.
Aké vlastnosti sú hustota a tvrdosť? Sú to mechanické vlastnosti. Hustota je vlastnosť, podľa ktorej sa minerály s veľkou hustotou javia ako ťažké, minerály s malou hustotou ako ľahké. Hustota závisí od druhu, hmotnosti a vzdialenosti častíc v kryštálovej štruktúre. Napr. diamant má väčšiu hustotu, a častice v kryštálovej štruktúre v menšej vzdialenosti. Grafit má menšiu hustotu, častice sú vo väčších vzdialenostiach.
Uveď príklady využitia ľahkých a ťažkých, mäkkých a tvrdých minerálov.
Ľahký minerál je napr. kamenná soľ, lebo má malú hustotu.
Ťažké minerály majú najväčšiu hustotu: zlato, galenit.
Tvrdosť minerálu je odpor proti tlaku pri rýpaní a schopnosť odolávať poškriabaniu. Podľa tvrdosti sú minerály mäkké(kamenná soľ, fluorit) a tvrdé(diamant, korund). Rôzna štiepateľnosť minerálov sa používa pri opracovávaní : napr. sklo rýpe do minerálov po stupeň 5, minerály stupňa 6 – 10 rýpu do skla. Od nich tvrdšie pri kresaní iskria (pri kopaní motykou alebo krompáčom narazí na kameň a zaiskrí).

8. Opíš čo sú nerastné suroviny: horniny a minerály, ktoré ľudia získavajú a využívajú z neživej prírody. Porovnaj ich význam v minulosti a dnes.
V minulosti človek postupne získaval pre svoju potrebu suroviny z prírody. Najskôr kameň, hlina, neskôr meď, zlato, farebné kamene, neskôr výrobou železa sa začala rozvoj obchodu a remesiel. Dnes je u nás väčšina rúd vyťažená, celosvetové zásoby niektorých surovín sa stenčujú. V stredoveku boli naše banské mestá známe napr.: Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová...