Vrabec domový

Sústavy vrabca domového

• Krycia sústava
Vrabcovu kryciu sústavu predstavuje koža, ktorá sa sklada z troch vrstiev:
- pokožka, najvrchnejšia vrstva kože, ktorá vzniká z ektodermi
- zamša, stredná vrstva kože, ktorá vzniká z mezodermi a nachádzajú sa v nej cievy a nervy
- podkožné väzivo, najspodnejšia vrstva kože, ktorá vzniká z endodermi, je zásobárňou podkožného tuku a nachádzajú sa v nej nervové zakončenia

Z derivátov kože má vrabec na svojom tele perie, ktoré je na prvý pohľad nenápadne sfarbené, ale pri detailnejšom pohľade zbadáme pestrosť a to hlavne u samcov.
Šupiny na nohách vrabcom menia farbu podľa ročného obdobia. V zime sú červené, zatiaľ čo v lete majú hnedú farbu. Šupiny chránia vrabcove nohy proti poraneniu.
Na konci prstov má vrabec pazúriki, pomocou ktorých sa dokáže prichytiť na konáre stromov.

• Tráviaca sústava
Vrabcova tráviaca sústava začína v zobáku. Vrabec sa živí najmä semenami rastlín, k čomu má aj prispôsobený zobák. Hltan ďalej posúva potravu do svalnatého žalúdka, kde sa pomocou drobných kamienkov potrava rozdrví. Z tadiaľ prechádza do žlaznatého žalúdka, kde sa potrava trávi. Ďalej pokračuje do čriev, kde sa z potravy odčerpávajú živiny. Sústava končí kloakou, ktorou vrabec vylučuje nestrávené zvyšky potravy.

• Dýchacia sústava
Dýchaciu sústavu vrabca tvoria trubicovité pľúca, ktoré sú prirastené k rebrám. Pľúca vrabca nemajú pľúcne mechúriky, tie su nahradené vzdusnými kapilárami. Tým, že sú pľúca prirastené ku rebrám, pomáhajú vrabcovi udržiavať polohu tela počas letu a nadľahčujú telo vrabca.

• Vylučovacia sústava
Vrabec vylučuje škodlivé látky a nadbytočnú vodu v podobe kyseliny močovej, čo je biela pevná látka, ktorá je nerozpustná vo vode. Vrabec má pravé obličky, v ktorých sa filtrujú škodliviny z tela. Získaná voda sa dostáva naspäť do tela. Vzniká primárny moč, ktorý sa ďalej filtruje cez systém kanálikov, čím vzniká definitivny moč.

Život vrabca domového

Vrabec domový sa v diaľke javí ako nenápadný zavalitý vták, ale pri detailnejšom pohľade, hlavne sa samca, ide o pestre sfarbeného vtáka s krátkym zobákom, pomerne dlhými krídlami, okolo 75mm, a krátkym chvostom. Medzi samcami a samičkami je dobre vyvinutý pohlavný dimorfizmus. Samec má sivú hruď a vrchnú stranu tela má hnedú s čiernymi škvrnami. Od samice ho rozoznáme podľa čiernej škvrny na hrdle a čiernym prúžkom. Samice sú oveľa nenápadnejšie ako samci. Samice sú celé sivohnedé, čo im pomáha skryť sa v období hniezdenia. Mláďatá sú sfarbené rovnako ako samice pre ich bezpečnosť. V lete majú obe pohlavia hnedé nohy, ktoré v zime menia farbu na červenú. Takisto mení svoje sfarbenie aj zobák, ktorý je v lete modročierny a v zime dostáva žltohnedú farbu.

Vrabec domový sa nevyskytuje len v Európe, ale po celom svete. Postupne sa rozširoval spolu s obilím po celom svete. Zámerne bol dovezený do Ameriky, Austrálie a na Nový Zéland. Pôvodne pochádza zrejmä z Malej Ázie alebo z Arabského polostrova, zkadiaľ sa do Európy dostal pred tisíckami rokov. Tak ako aj iné vtáky žijúce v blízkosti ľudí sa vrabec prispôsobil životu v mestách medzi ľudmi, ktorí mu poskytujú úkryt a potravu.

Vrabec domový je stály druh. Aj keď v Dánsku, Severnom Nemecku a v Anglicku bola pozorovaná migrácia vrabcov na juh, presnejšie juhozápad. Presuny dlhšie ako 10 km sa týkajú hlavne mladých vtákov, ktorí asi hľadajú nové miesta k hniezdeniu. Najdlhší zaznamenany presun vrabca domového je 545 km z Nemecka do Francúzska. Najdlhší presun na našom území bol 85 km, pravdepodobne išlo o potulky za zrejúcimi plodmi alebo obilím. Rýchlosť šírenia od Uralu bola odhadnutá na 40 km za rok. Pri umelom vysadení v Amerike to bolo 25 km za rok. Je isté e šírenie vrabcov v Európe bolo urýchlene železničnou dopravou, keď sa vrabce ukrývali v nákladnych vagónoch a tie ich previezli stovky kilometrov.