Dominantný znak:
heterozygotný jedinec navonok vykazuje ten jeden znak z dvojice, ktoré tvoria gén. Tento znak, ktorý je prevládajúci označujeme za dominantný

Recesívny znak:
je slabší znak z dvojice, ktoré tvoria gén. V homozygotnom človek sa prejaví i tento znak. Recesívny znak sa vo fenotype prejaví len v homozygotnom stave.

Kríženie
Genetika je experimentálna veda, ktorá na štúdium zákonitosti dedičnosti využíva najmä pokusné metódy. Z týchto metód je najčastejšie kríženie.
Kríženie označujeme znakom x, rodičovských jedincov P, dominantný znak A (veľkými písmenami), recesívny a (malými písmenkami). Generáciu potomkov F s indexom podľa poradia (f1...)

Štruktúra DNA
Látka, ktorá tvorí hmotnú podstatu génu sa nazýva kyselina deoxiribonukleová. Nachádza sa v jadre každej bunky a vytvára útvary, ktoré nazývame chromozómy.
DNA pozostáva z:
Dvoch dlhých vlákien, ktoré sú navzájom pospájané vodíkovými väzbami, priestorovo sa stáčajú a vytvárajú dvojzávitnicu – špirálu. Každé vlákno nukleovej kyseliny sa skladá z menších úsekov nukleotitov. Každí nukleotid je troj zložkový:

Deoxyribóza
Zvyšok kyseliny fosforečnej
Tieto dve sú v každom nukleotide rovnaké

Dusíkatá báza, ktorá môže byť prítomná vo 4 fázach:
- adenín
- tymín
- guanín
- cytronín

Medzi týmito látkami existuje tzv. komplemetarita, čo znamená že sa dokážu spájať len podľa predpisu A-T;T-A;C-G;G-C
Poradie dusíkatých báz v nukl. kyseline DNA určuje v konečnom dôsledku poradie aminokyselín z ktorých sa v bunkách tvoria bielkoviny. Tento proces označujeme ako syntéza bielkovín a praktický pozostáva z dvoch procesov:

prepis – transkripcia : keď sa poradie nukleotidov DNA prepisuje do poradia nukleotidov RNA, tak aby sa zachoval daný genetický kód
preklad – translácia : kde poradie nukleotidov RNA určuje v bunke poradie aminokyselín, ktoré vytvárajú príslušné bielkoviny

Mendelové pravidlá:

pravidlo uniformity:
Ak krížime dvoch homozygotných rodičov z ktorých jeden je dominantný a druhý recesívny potom F1 má rovnaký genotyp aj fenotyp
pravidlo o štiepnych pomeroch:
Ak krížime rodičov (heterozygotných) v danom znaku nová generácia potomkov sa rozštiepi v pomere:
Genotyp: 1:1 (50:50%)
Fenotyp: 3:1 (75:25%)

pravidlo voľnej kombinovateľnosti vlôh:
Je to pravidlo, ktoré platí pre vzájomne kríženie heterozygotov pričom ,berieme do úvahy dva alebo viac znakov. Novovzniknuté generácie potom môžu vytvárať nové formy jedincov podľa tzv. „kombinačného štvorca“ V konečnom dôsledku sa vytvárajú úplne nové generácie.