Mutácie
DNA má pomerne stálu štruktúru, no napriek tomu môže podliehať rozličným zmenám. Do molekuly DNA sa môže chybne zabudovať pár nukleotidov naviac alebo naopak z molekuly DNA niektorí pár vypadne a môže dôjsť k chybnej zámene jednotlivých typov nukleotidov. Niekedy sa takéto zmeny fenotypov vôbec neprejavia, častejšie však majú za následok trvalú zmenu príslušnej dedičnej vlastnosti, ktorá je riadená postihnutým úsekom DNA. Tieto náhle dedičné zmeny nazývame mutácie.

Mutácie vznikajú pôsobením najrozličnejších fyzikálnych činiteľov (žiarenie, prudké zmeny teplôt, zmeny koncentrácie vodíkových iónov v prostredí) a najmä najrozličnejších chemických látok. Zmeny postihujúce štruktúru iba jedného génu sa nazývajú génové mutácie. Pojmom mutácia však zvyčajne označujeme, napr. štruktúrne poškodenia a prestavby chromozómov. Takéto zmeny potom nazývame chromozómové mutácie. Mutačné zmeny môžu postihnúť aj súbor chromozómov ako celok. Keďže súbor všetkých génov na chromozómoch nazývame génom, tieto mutácie sa ďalej označujú ako génové mutácie. Mutácie sa všeobecne považujú za hlavnú príčinu evolučného rozrôznenia živých organizmov.

Uplatnením mutácii dochádzalo pri evolúcii živej hmoty k zmenám vo vlastnostiach už existujúcich organizmov, ku vzniku nových vlastností a účinkom prírodného výberu aj ku strate vlastností, ktoré boli v danom živ. prostredí nevyhovujúce. V súčasnosti sa veľmi študujú aj záporne stránky mutačného procesu, lebo z rozvoja civilizácie sa do ŽP v značnej miere dostávajú najrozličnejšie škodliviny napr. priemyselné exhaláty, splodiny spaľovacích motorov, chemické odpady, postreky proti poľným škodcom a pod., ktoré sú pre živé organizmy veľmi nebezpečnými mutagénmi.
Sú tým nebezpečnejšie čím väčšie percento poškodenia môžeme zaznamenať nielen na jedincovi ale aj na ich potomkoch a v ďalších generáciách