Vrodené správanie živočíchov

Najdôležitejšie prejavy získavajú živočíchy na základe dedičnosti od svojich rodičov. Najcharakteristickejším znakom vrodeného správania je, že relatívne rovnako prebieha pri všetkých príslušníkoch určitého živočíšneho druhu. Je to druhovo špecifické správanie. Najväčším prínosom etológie je systematické rozpracovanie problematiky inštinktívneho správania ako najdokonalejšej formy vrodených prejavov živočíchov.

Inštinktívne správanie je vrodené správanie, ktoré môžu vyvolať vnútorné - endogénne a vonkajšie - exogénne podnety. Základom endogénnych podnetov je vnútorná fyziologická, nervová a hormonálna pripravenosť živočíšneho organizmu na realizáciu určitého typu inštinktívneho správania (pud). Exogénne podnety predstavujú podnety vonkajšieho prostredia, napr. svetlo, teplo, ročné obdobie, prítomnosť živočíchov vlastného alebo iného druhu a pod. V typickom prípade inštinktívneho správanie vždy prebehne podľa presného programu, v ktorom jeho jednotlivé časti nasledujú za sebou vždy v rovnakom poradí.

Možno to opisať takto:
• najprv treba vnútorné vyladenie organizmu (pud, napr. pocit smädu alebo hladu)
• potom nasleduje vyhľadávacie správanie
• keď živočích v prostredí objaví skutočný kľúčový podnet, ktorý vyvolá spustenie samotného inštinktívneho automatizmu, nastane ukončovacie správanie (napr. získanie koristi)
• napokon nasleduje uspokojenie (vyhasnutie pudu)

Okrem toho etológovia zistili ďalšiu zaujímavú skutočnosť. Na to, aby prebehlo inštinktívne správanie, ktoré pozostáva zo sledu viacerých inštinktívnych automatizmov, nestačí len jeden kľúčový podnet, ako kombinovane musí za sebou pôsobiť viacero kľúčových podnetov, napr. tvar a smer pohybu živočícha a pod. Príkladom môže byt klasicky pokus Konráda Lorenza s atrapou pernatého dravca. V jeho pokuse sa dokázalo, že pohyb atrapy - napodobneniny letového obrazu pernatého dravca smerom dopredu vyvoláva Tekovu reakciu mláďat husi divej, kačíc a kurovitých vtákov. Keď Lorenz ťahal na posuvnom lanku nad pokusným priestorom atrapu pernatého dravca chvostom dozadu, čo pripomína letový obraz husi a kačíc, Tekova reakcia pokusných vtákov v mladom veku nenastala. To bol jasný dokaz toho, že letový obraz pernatého dravca (prvý kľúčový podnet) a jeho pohyb dopredu (druhy kľúčový podnet) vyvolávajú sled inštinktívnych automatizmov - vrodenú inštinktívnu obrannú reakciu mláďat.

Hravé správanie

Hravé správanie zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lov koristi a jej konzumáciu, sexuálneho správania, bojových aktivít, imponovania a pod. Je formou učenia a precvičovania činností. Od prirodzeného správania, ktoré pri hre zvieraťa predstierajú (imitujú), sa odlišuje zmenou poradia aktivít. Niektorí etológovia považujú hru iba za činnosť bez cieľa, ktorá prebieha väčšinou len v mladom veku. V živote mláďat má hra veľmi dôležitý význam z hľadiska upevňovania pozitívnej sociálnej väzby v skupine.

Náučné

Správanie živočíchov je väčšinou vrodené, ale mnohé prejavy sa živočíchy musia naučiť získavaním skúsenosti a zdokonaľovaním svojej činnosti alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho druhu. Napríklad lev púšťový sa až po skúsenostiach naučí, že svoju korisť môže ľahšie získať pri zdroji vody (pri jazere, potoku), kde si chodí pravidelne uhasiť smäď. Takisto napr. kuna hôrna ma svoje lovecké správanie vrodené (dosiahnutie koristi a smrteľné zahryznutie), ale presne lokalizovať citlivé miesto na tele koristi sa naučí až po skúsenostiach pri love. Aj vtáky - spevavce majú vrodené pohybové schopnosti na stavbu hniezda v období rozmnožovania, ale musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a pod.