Z tohto dôvodu sa zóny produktivity presúvajú podľa ročných období, pričom reagujú na teplotu vodnej hladiny a uhol - a teda intenzitu - slnečného žiarenia. V miernych pásmach pojarnom rozmachu fytoplanktónu nasleduje pokles produktivity, pretože vo vode ubúda živín. V zime sa produkcia zastaví alebo sa podstatne obmedzí, miera prísunu živín a ich uvoľňovanie do vody je väčšia ako miera ich príjmu fytoplanktónom. Produkcia fytoplanktónu narastá, keď na jar zas stúpne teplota, a znovu dochádza k jeho rozmachu, pretože má dostatok živín.
Teplota vody zohráva dôležitú funkciu aj v určovaní rozšírenia niektorých typov morských a pobrežných ekosystémov, napr. korálových útesov a mangrovov.

Soľ v mori
Podľa zemepisnej polohy sa značne mení aj slanosť (salinita) morskej vody. Pre oblasti s veľkým povrchovým vyparovaním a nízkym úhrnom zrážok je charakteristická vyššia slanosť ako v oblastiach s nízkym povrchovým vyparovaním a vysokým úhrnom zrážok. Napríklad hladinové vody Bengálskeho zálivu, ktoré ovplivňuje mohutný prítok vody z riek Ganga a Brahmaputra, obsahujú asi 34 tisícin soli v porovnaní s 36 tisícinami v hladinových vodách Arabského mora. Karibské more je oblasť s veľkou slanosťou napriek prívodu vody z riek Orinoko a Mississippi, pretože vyparovanie je veľmi intenzívne. Oceánska oblasť pri juhovýchodnej Ázii sa, naopak, vyznačuje hodnotami menšími ako 33 tisícin vďaka obrovskému prívodu vody z riek v tejto časti sveta. Také rozdiely v slanosti - a v prívode sladkej vody - ovplivňujú aj rozšírenie živočíchov a rastlín v oceánoch.

Slanosť, hustota a teplota vody navzájom súvisia, no tieto faktory sa na hladine oceánov značne odlišujú. S ochladzovaním vody stúpa jej hustota a voda začne klesať - to sa stáva s veľmi slanou vodou Golfského prúdu, keď dosiahne okraj Atlantického oceánu. Táto studená hustá voda potom tečie pod hladinou na juh. V rôznych oceánu možno rozlišovať vodné masy podľa ich fyzikálno-chemických vlastností a podľa rýchlostí a smeru toku, pričom každá z nich zjavne podporuje odlišné spoločenstvá oceánskych organizmov.

Rôznorodosť oceánov
Niektoré oblasti alebo zóny oceánskeho systému sa vyslovene odlišujú od ostatných, čo ich obklopujú. Jednou z nich je Sargasove more, oblasť s pomerne malým pohybom vody, pre ktoré sú charakteristické plávajúce chaluhy rodu Sargassum a s nimi spojené spoločenstvo fascinujúcich živočíchov, ktoré sa maskujú tak, aby sa podobali na riasy, medzi ktorými sa skrývajú. Nielen hladina oceánov je charakteristická mozaikou rôznych habitatov a spoločenstiev. Je známe, že hlboký oceán podporuje vlastné oblasti s vysokou produktivitou, obklopené menej produktívnymi systémami s menšou diverzitou. Takýto hlbokomorský systém sa vyskytuje napríklad okolo hlbokých oceánskych sopúchov, kde podmorské sopky vylievajú prehriatu vodu a lávu na dno oceánu. Podobné sopúchy sa hojne vyskytujú pozdĺž línií zlomu a poklesu skalných chrbtov uprostred oceánu, kde žijú jedinečné spoločenstvá organizmov závislých na chemotrofických baktériách.

Namiesto viazania slnečného žiarenia fotosyntézou tieto baktérie získavajú energiu zo zdrojov síry a vytvárajú základ zložitého potravového reťazca vrátane spoločenstva filtrujúcich mäkkýšov, červov a ostnatokožcov.
Rovnako nezvyčajné spoločenstvá živočíchov žijú aj v okolí podmorských pohorí, ktoré môžu byť dosť vysoké, aby siahali tesne pod hladinu a aby v okolitom oceáne vytvorili izolované oblasti s vysokou produktivitou. Novozélandský výlov rýb druhu Orange Roughie nanešťastie takmer vyhladil populácie tejto ryby v oblasti niektorých miestnych podmorských hôr nekontrolovaným prirýchlym priemyselným zúžitkovaním v oblastiach, ktoré už boli malé a zraniteľné.

Vplyv človeka
Prírodné zmeny pobrežia čoraz viac umožňujú aj zásahy človeka. Na pobrežiach sa začala intenzívna priemyselná výstavba, pretože jadrové elektrárne a rafinérie je výhodné stavať na brehoch pre ľahký prístup k vode. Celkom nedávno sa na celom svete rozbehla výstavbe hotelov, promenád a príslušenstva prímorských stredísk pre dovolenkárov, pričom breh sa zalieval betónom. Táto výstavba mala na pobrežný život vážne dôsledky, najmä na piesočnatých brehoch. Živočíchy, ktoré hniezdia na plážach - ostrochvosty a vtáky, napríklad bahniaky a rybár malý, ako aj morské korytnačky takmer vyhynuli, keď sa im zničili hniezda. Iné vtáky sú vystavené útokom rastúceho počtu čajok, ktorým sa vo svete dovolenkárov,plnom odpadkov dobre darí. Inžinierske práce na ochranu pobrežia vytláčajú mnohé organizmy z ich prirodzeného habitatu.

Navyše ochrana pobrežia na jednom mieste môže poškodiť inde. Také hrádze ako je Spurn Head v anglickom Yorkshire, sa udržiavajú stálym dovážaním nového piesku a siltu, ktorý sa ťaží neďaleko na pobreží. Keď je pobrežie chránené, ťažba piesku sa preruší, hrádza sa rýchle odplaví a zmizne tak dôležitý pobrežný habitat. Mnohé časti pobrežia, najmä pri svetových veľkých priemyselných strediskách, ohrozuje aj rastúce znečistenie, najmä ropou a odpadovými vodami. Dôsledky úniku ropy pre vtáky sú zrejmé, no trpí tým celý pobrežný ekosystém. Napríklad brežniaky a ulitníky sa nemôžu na mastných skalách uchytiť, takže sa rozmnožia riasy, ktoré odpadnú až vtedy, keď nasiaknu ropou. Následky devastácie kôrovcov a rias sa rýchlo šíria po celom potravinovom reťazci.