Ak boli dinosaury studenokrvné, mohla sa oslabiť ich životaschopnosť s dokonca aj malé zmeny teploty mohli zapríčiniť, že z vajec sa liahli iba mláďatá rovnakého pohlavia, čo by znamenalo koniec rozmnožovania. VÝBUCHY SOPIEK

Zánik dinosaurov sa dáva do súvislosti aj s klimatickými zmenami, ktoré spôsobili sopečné erupcie. V priebehu sopečných výbuchov sa uvoľnilo do vzduchu obrovské množstvo oxidu uhličitého a kyselín. Tieto látky sa vetrom rozširovali po celom svete a v kombinácii sa ďalšími nepriamymi vplyvmi mohli zapríčiniť prehrievanie zemského povrchu, vznik smrtiacich kyslých dažďov a rozpad atmosferického ozónu, ktorý chráni pred smrtiacou zložkou slnečného žiarenia.

VESMÍRNE KATASTROFY

Vyhynutie dinosaurov mohlo byť aj výsledkom smrteľného žiarenia z vybuchujúcej hviezdy alebo, slnečného žiarenia, ktoré dopadlo na zem počas náhlej zmeny magnetického poľa – nášho zvyčajného antiradiačného štítu. Avšak najpravdepodobnejšie vysvetlenie je pád na zem veľkého asteroidu alebo malej planétky. Týmto nárazom mohol vzniknúť kráter s priemerom do 200 Km a mohli sa odpariť aj horniny, pričom obrovské masy prachu a vody mohli v podobe drobných čiastočiek preniknúť až do stratosféry. Ak by bol silný vietor rozniesol tento mrak po celej planéte, bolo by sa zotmelo, ochladilo a bolo by zavládlo búrkové počasie. Pritom mohli vyhynúť rastliny a s nimi aj mnohé zvieratá. V roku 1979 vedci objavili aj doklad takejto katastrofy – tenkú celosvetovú usadeninu vzácneho prvku Irídia, ktoré sa často nachádza v meteoritoch. Spolu s irídiom sa našli aj kremenné pieskové zrnká rozdrvené nárazovou tlakovou vlnou. Fosílnym dokladom je náhle zmiznutie kvitnúcich rastlín v Severnej Amerike, ku geologickým dôkazom patrí zasypaný kráter v mexickom Chicxulube, dosahujúci priemer 180 Km. Predpokladá sa, že asteroidy mohli byť príčinou aj iných udalostí masového vymierania.