Charakteristika:
Nesmierna odvaha, nedôverčivosť a istá nevšímavosť, dokonca aj k najbližším ľudom. Tento psí introvert pôsobí dojmom nezúčastneného pozorovateľa v prípade potreby ale bleskovo ožije a s veľkou razanciou bráni zverený majetok alebo územie.
Využitie:
Ovčiarsky a pastiersky pes, používaný dnes zväčša ako strážca. Spoľahlivo stráži rozľahlé vidiecke usadlosti, továrenské objekty a pod.
Výskyt:
Okrem Maďarska skôr výnimočný, hoci sa vyskytuje aj u nás.
Zvláštne nároky:
Komondor sa zásadne hodí iba na celoročné držanie vonku. Nemožno ho odporúčať ako spoločníka ani ako rodinného psa. Starostlivosť o srsť výstavného jedinca je pomerne náročná: srsť sa nerozčesáva, ale rozpletá prstami, čo pri telesných rozmeroch komondora nie je jednoduché.
Možná zámena:
So vzácnym bergamským ovčiakom, ktorý je však v priemere o 10 cm menší a nikdy nie je biely. Veľmi podobný maďarský puli je takmer o polovicu menší a môže byť aj inej, nie iba bielej farby.

Puli

Pôvod:
Predkovia puliho sa dostali do východnej Európy zrejme počas sťahovania národov s kočovnými ázijskými pastiermi. Hoci jeho predkovia sa využívali pri priamej práci s ovcami počas celého stredoveku, plánovitý chov začal až roku 1910 zásluhou doktora Raitsisa, ktorý opísal a roztriedil všetky maďarské ovčiarske plemená.
Popis:
Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu s čudnou povrazovitou srsťou, ktorá by mala siahať až na zem. Na rozdiel od väčšiny ostatných dlhosrstých plemien požaduje sa splstnatená srsť, avšak v navzájom oddelených šnúrach. Hlava pomerne malá, skrytá v chlpoch, podobne ako uši a oči. Chvost zakrútený nad chrbtom a tiež bohato osrstený.
Farba:
čierna (príp. s hrdzavohnedým nádychom), všetky odtiene sivej a bielej.
Veľkosť:
Psy 40-44 cm, suky 37-41 cm.

Charakteristika:
Divé a energické psy, veľmi vytrvalé, vitálne, odolné voči nepriazni počasia. Exteriér začal v chove hrať úlohu až v ostatných desaťročiach, pričom sa stále kladie veľký dôraz na to, aby si psy zachovali príznačný temperament.
Využitie:
Ovčiarsky pes, dnes zväčša chovaný ako nezvyčajný spoločník a spoľahlivý strážca.
Výskyt:
Okrem Maďarska vzácny, častejší iba v USA. V niekoľkých exemplároch sa vyskytuje aj u nás.
Zvláštne nároky:
Veľmi náročný na starostlivosť o srsť, ktorá navyše je celkom odlišná od väčšiny dlhosrstých plemien. Nerozčesáva sa, ale rozpletá a rozstriháva nožnicami. Udržať ju v absolútnej čistote je prakticky nemožné, aj preto je puli vhodnejší na trvalé chovanie vonku ako v byte.
Možná zámena:
S veľmi vzácnym španielskym vodným psom (perro de aqua Espaňol, ktorý celkove pôsobí menej ušľachtilým a úhľadným dojmom, má kratšiu srsť, býva vyšší (a môže byt aj hnedý alebo dvojfarebný. S komondorom, ktorý je výrazne vyšší a vždy biely.

Pumi

Pôvod:
Je mladším príbuzným puliho, vznikol v 18. storočí krížením tohto plemena s nemeckým špicom a údajne aj s bližšie neurčeným teriérom a briardom. Trochu paradoxne zostalo toto mladšie z obidvoch plemien do dnešných čias zachované v pôvodnejšej forme a dosiaľ sa aj pracovne využíva.
Popis:
Pes menšej strednej veľkosti, štvorcového formátu, pôsobí dlhonohým dojmom. Hlava úmerná telu, s pretiahnutým ňucháčom. Nápadne vysoko nasadené dlhé vzpriamené uši, na konci sklopené a porastené srstou. Chvost vysoko nasadený a skrútený nad chrbtom, pripúšťa sa aj zakrpatený chvost. Srsť je stredne dlhá, zvlnená, nesmie byt splstnatená.
Farba:
Rozličné odtiene sivej, čiernej a červenohnedej farby.
Veľkosť:
Výška v kohútiku 36-44 cm pri hmotnosti asi 10 kg.