Charakteristika:
Charakterom sa približuje viac teriérom ako ovčiakom. V pomerne malom tele je ukryté obrovské množstvo energie. Často a rád breše, bleskovo reaguje na najmenšie podnety, a preto je vynikajúcim strážcom. Pánovi je oddaný, ale k cudzím ľuďom veľmi nedôverčivý. Nechýba mu ani prirodzená ostrosť ani poľovný pud, spolužitie s ostatnými domácimi zvieratami býva problematické.
Využitie:
Dodnes používaný ako ovčiarsky, v minulosti aj ako honecký pes. Je vynikajúci strážca a veľké úspechy dosahuje vďaka svojej obratnosti, rýchlosti a nespornej inteligencii na súťažiach agility.
Výskyt:
Celosvetovo vzácne plemeno. U nás sa nechová viac ako desať kusov.
Zvláštne nároky:
Hoci je malý, vďaka svojej brechavosti a temperamentu je vhodný do domov so záhradou. Je to otužilý a zdravý pes, ktorý na svojho majiteľa nekladie priveľké nároky. Potrebuje iba dôslednú výchovu a vhodné zamestnanie.
Možná zámena:
S ďalším maďarským plemenom, mudim, ktorý však na rozdiel od pumiho nemá osrstenú ňucháčovú partiu a vztýčené uši, a je vždy čierny. To isté platí aj o chorvátskom ovčiakovi.

Škótsky ovčiak - kólia

Pôvod:
Pôvodný európsky ovčiak. Pomenovanie dostal najskôr podľa starého ovčieho plemena "colley", ktoré od 18. storočia chovali v Škótsku. K väčšiemu rozšíreniu kólie došlo po tom, ako si ju obľúbila britská kráľovná Viktória. Je veľmi pravdepodobné, že na celkové zušľachtenie typu bol prikrížený barzoj.
Popis:
Veľmi atraktívny, stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, s mimoriadne bohatou srstou. Dlhá, úzka, klinovitá hlava. Oči stredne veľké, mandľového tvaru dodávajú psovi milý výraz. Uši malé, polovztýčené, ich horná tretina je sklopená dolu. Chvost dlhý , a bohato osrstený. V pokoji je zvesený a na konci zahnutý, pri vzrušení sa môže zdvihnúť nanajvýš do línie chrbta. Srsť veľmi dlhá a hustá, na ohmat drsná, na tvári a vnútri v ušiach krátka. Farba zlatobiela, trikolóra a blueinerle (modrá s čiernymi bodkami a s mramorovaním).
Veľkosť:
Psy v kohútiku 56-61 cm, suky 51-56 cm.

Charakteristika:
Vznešený a elegantný pes. Vo vzťahu k cudzím ľuďom je veľmi zdržanlivý, niekedy pôsobí až plachým dojmom. Svojmu pánovi a rodine je stopercentne verný a oddaný, vo vzťahu k deťom spoľahlivý.
Využitie:
Pôvodne ovčiak, dnes spoločník a sprievodca.
Výskyt:
Kynologická stálica, hoci dnes trochu na ústupe.
Zvláštne nároky:
Povaha kólie je veľmi citlivá, a preto treba voliť jemný prístup (ktorý však nevylučuje dôslednosť bez náznakov hrubosti). Kólia je pomerne náročná na starostlivosť o srsť. Denne ju treba kefovať. Možno ju držať aj v byte (hoci celodenný pobyt vonku je pre jej srsť prospešnejší), no počas pĺznutia treba rátať prinajmenšom s každodenným vysávaním vypadaných chlpov.
Možná zámena:
Neprichádza do úvahy. Podobná šeltia je viac ako dva razy menšia. Pozn. Okrem dlhosrstej kólie jestvuje ešte ako samostatne uznané plemeno aj vzácna krátkosrstá kólia.

Škótsky ovčiak - Kólia krátkosrstá

Šeltia

Pôvod:
Priam sa natískajúci dojem, že šeltia je zmenšeninou kólie, nie je správny. Všetko svedčí o tom, že šeltia je staršie, pôvodnejšie plemeno. Vznikla na Shetlandských ostrovoch, kde sú extrémne klimatické podmienky a nedostatok potravy, a to na základe potreby čo najmenších a najskromnejších, ale výkonných ovčiakov. Medzi jej predkami pravdepodobne boli severské špice. Svet objavil šeltiu až na začiatku tohto storočia, keď bola roku 1906 vystavená na chýrnej Cruftovej výstave v Anglicku.