Popis:
Malý dlhosrstý pes pripomínajúci miniatúrnu kóliu. Ušľachtilá klinovitá hlava, dĺžka ňucháča a lebky je približne rovnaká. Uši pri pozornosti vztýčené, s preklopenými koncami. Chvost nízko nasadený, dlhý a bohato osrstený, na konci mierne zahnutý. Srsť dlhá, rovná, na ohmat tvrdá. Okolo hrdla tvorí hrivu, ale na tvári a na predných stranách nôh je krátka. Farba čo najsýtejšie bledozlatá až mahagónová s tmavým tieňovaním, trikolóra, blue-merle (modrá s čiernymi bodkami a s mramorovaním), čiernobiela, čierna s pálením (black and tan).
Veľkosť:
Psy v kohútiku okolo 37 cm, suky okolo 35 cm.

Charakteristika:
Veľmi živá, pohyblivá, športovo založená. Bystrá a učenlivá, pri výchove a výcviku si však žiada jemný a citlivý prístup, pretože presne taká je jej povaha. Veľmi otužilá, bez problémov znáša celoročné ubytovanie vonku.
Využitie:
Ovčiarsky pes, dnes zväčša chovaný ako vynikajúci spoločník. Je dobrý' strážca, vyniká pri súťažiach miniagility.
Výskyt:
Nepatrí medzi bežne chované, ale ani medzi vzácne plemená.
Zvláštne nároky:
Potrebuje pravidelnú starostlivosť o srsť, najmä počas pĺznutia. Potrebuje dosť pohybu. Oproti kólii, s ktorou sa často porovnáva, je výrazne živšia, ale aj hlasnejšia. Pracovné využitie. Nečinnosť im škodí.
Možná zámena:
Nepravdepodobná. Podobná kólia je podstatne väčšia a mocnejšia.

Slovenský čuvač

Pôvod:
Všetky biele karpatské pastierske psy (napr. maďarský kuvas a poľský podhalanský pastiersky pes, maremmansko-abruzzský pastiersky pes) v minulosti splývali do skupiny horských pastierskych psov bez bližšieho rozlíšenia. Jednotlivé plemená sa začali vydeľovať až koncom 19. storočia. 0 vznik slovenského čuvača sa zaslúžil predovšetkým profesor Vysokej školy veterinárnej v Brne Antonín Hrúza, ktorého úsilie vyvrcholilo medzinárodným uznaním plemena roku 1965.
Popis:
Veľký statný pes mocných kostí, s hustou a huňatou bielou srstou. Lebka mocná, stredne dlhá, s vysoko nasadenými kratšími ušami v tvare V. Hrudník hlboký, chrbát rovný, zadok mocný, mierne sa zvažujúci. Chvost nižšie nasadený, v pokoji spustený, pri behu v oblúku nad bedrami. Hustá srsť vytvára okolo hrdla psov nápadnú hrivu, krátka je iba na nohách a na chvoste. Farba biela, pokiaľ možno bez akéhokoľvek nádychu.
Veľkosť:
Psy v kohútiku 62-70 cm, suky 59-65 cm.

Charakteristika:
Sebavedomý a pokojný, pritom však veľmi bystrý a v prípade potreby razantný pes. Skôr uzavretej povahy, k cudzím ľuďom veľmi nedôverčivý, niekedy až agresívny, pánovi veľmi oddaný a verný.
Využitie:
Na Slovensku často s úspechom slúži pri čriedach. Je vynikajúci a spoľahlivý strážca.
Výskyt:
Najväčšia chovná základňa je na Slovensku a v Česku, chová sa však aj inde v Európe a v USA.
Zvláštne nároky:
Mal by sa celý rok držať vonku. Výchova nie je ľahká, vhodný je skôr pre skúsených kynológov.
Možná zámena:
S kuvasom, ktorý má trochu zvlnenú srsť, s podhalanským pastierskym psom, ktorý je v priemere o 5 cm vyšší, má kratší a širší ňucháč a šikmo nasadené oči. S maremmansko-abruzzským pastierskym psom, ktorý je vyšší, mohutnejší a máva žltkastý odtieň. Tieto malé rozdiely sú badateľné iba pri priamom porovnávaní a svedčia o tom, že rozdelenie do troch samostatných plemien bolo viac-menej umelé.