Kuvas

Pôvod:
Jeho predchodcami boli psy typu tibetskej dogy a patrili nomádskym pastierom. Tí v čase sťahovania národov prechádzali z Ázie do Európy a časť z nich sa niekedy v 10. storočí zastavila na území dnešného Maďarska. Iní išli ďalej, preto podobné biele pastierske psy nájdeme po celej Európe. Moderný chov začína od začiatku tohto storočia, keď vyšiel prvý štandard.
Popis:
Veľký biely pastiersky pes obdĺžnikového telesného rámca. Hlava mocná, ale ušľachtilá, s okrúhlou lebečnou dutinou. Ňucháčová partia široká, dlhá a mocná, postupne sa zužujúca, no nie špicatá. Oči šikmé, mandľové, tmavohnedé. Uši vysoko nasadené, zavesené, hore trochu odstávajúce, dolu priliehajúce k hlave. Krk stredne dlhý, svalnatý, bez laloka. Telo s veľmi hlbokým, z bokov splošteným hrudníkom, chrbát stredne dlhý, zadok strmý, brucho mierne vtiahnuté. Nohy dlhé, svalnaté, zadné strmé. Chvost nízko nasadený, siaha po priehlavkový kĺb, na konci zahnutý. Srsť mierne zvlnená, stredne dlhá, na krku tvorí golier, iba na hlave, na ušiach a na predných stranách nôh a na labách kratšia. Farba biela, príp. ako slonová kosť.
Veľkosť:
Kohútiková výška psov 71-75 cm, súk 66-70 cm, hmotnosť 40-52, resp. 30-42 kg.

Charakteristika:
Mocný, neohrozený a neústupný pes. K cudzím ľudom veľmi nedôverčivý, tvrdo bráni zverené územie, pánovi je však oddaný. Odolný, otužilý, veľmi vytrvalý.
Využitie:
Pôvodne strážca ovčích čried, teraz spoľahlivý strážca čohokoľvek.
Výskyt:
U nás sa nevyskytuje, ale v svojej maďarskej domovine je obľúbený a aj dnes slúži v svojom pôvodnom poslaní.
Zvláštne nároky:
Mal by byť umiestnený celoročne vonku na čo najväčšom pozemku. Nie je vhodný do miest.
Možná zámena:
Od veľmi podobného, u nás oveľa bežnejšieho slovenského čuvača sa odlišuje viac zvlnenou srstou a je o čosi väčší. To isté platí aj o podhalanskom pastierskom psovi.

Pyrenejský ovčiak

Pôvod:
Nadväzuje na prastaré ovčiarske psy ázijského pôvodu, ktoré sa s kočovnými pastiermi dostali až na Pyrenejský ostrov. Pyrenejský ovčiak sa formoval v oblasti medzi Lurdami a Gavarniou, kde sa vraj na sedliackych dvoroch vyskytuje do dnešných čias. Okrem toho aj čistokrvné pyrenejské ovčiaky sú čo do typu značne nejednotné a iba veľmi málo prešľachtené plemeno. Pôvodnejším variantom je typ s dlhou srsťou v tvári.
Popis:
Menší stredný pes obdĺžnikového formátu s polodlhou srsťou. Hlava trojuholníková, s miernym stopom a kratším ňucháčom klinovitého tvaru. Oči tmavé, zodpovedajúce farbe srsti, živého a prefíkaného výrazu. Uši kratšie, ďaleko od seba, vztýčené. Krk dlhší, svalnatý. Telo suché, hrudník siaha po lakte, rebrá sú iba mierne klenuté, bedrá krátke a klenuté, zadok zvažitý. Končatiny suché, šľachovité. Chvost nie veľmi dlhý, nízko nasadený, na konci zahnutý, niekedy sa kupíruje. Srsť pyrenejského ovčiaka s dlhou srstou v tvári je dlhá alebo polodlhá vrátane tvárovej partie, srsť ovčiaka s krátkou srstou v tvári je aj po tele krátka alebo polodlhá, štruktúrou medzi ovčou a kozou srstou. Farba plavá s prímesou čiernych chlpov alebo bez nich, sivá, harlekýn, vzácne čierna.
Veľkosť:
Psy v kohútiku 40-48 cm, suky 38-46 cm, hmotnosť 10-14 kg.

Charakteristika:
Štandard vyžaduje, aby tento pes pri minimálnej veľkosti koncentroval v sebe maximum energie. Je veľmi temperamentný, rýchlo vzrušivý, pohyblivý a obratný. Rýchlo a rád sa učí. Voči cudzím ľuďom je veľmi nedôverčivý.