Výskyt:
Vo Veľkej Británii je veľmi obľúbená, šíri sa po Európe, u nás sa ešte nevyskytuje.
Zvláštne nároky:
Borderská kólia si naliehavo vyžaduje činnosť a zamestnanie, bez toho sa stáva nezvládnuteľnou a nepríjemnou. Treba sa jej intenzívne venovať, neprestajne ju učiť nové cviky, zúčastňovať sa na najrozmanitejších psích športoch: agility, fresbee, flyball a pod.
Možná zámena:
Azda s obyčajným "bastardom". Na prvý pohľad ju však prezrádza farba aj typická plazivá chôdza.

Staroanglický ovčiak - Bobtail

Pôvod:
Osrstená tvarová časť prezrádza ázijský pôvod. Vo Veľkej Británii boli po celom tele chlpaté psy používané ako ovčiarske už v stredoveku, ale nebolo možné medzi nimi rozlíšiť jednotlivé plemená. Ako plemeno sa bobtail stabilizoval až v druhej polovici 19. storočia, ako začiatok organizovaného chovu sa uvádza rok 1870.
Popis:
Mohutný, zavalitý pes, ktorý vďaka bohatej huňatej srsti, pokrývajúcej celé telo, pôsobí väčším dojmom, aký je v skutočnosti. Typickým znakom plemena je absencia chvosta (vrodená alebo po kupírovaní a typická kolísavá "medvedia" chôdza mimochodom. Telo kratšie, kompaktnejšie, s hlbokým hrudníkom. Kohútik je nižší ako zadok.
Farba:
Hlava, hrdlo, predné nohy a spodná strana brucha biele, zvyšok sivá, modrá alebo grizly.
Veľkosť:
Pes v kohútiku okolo 61 cm, suka okolo 56 cm.

Charakteristika:
Priateľský, milý a nekonfliktný pes. Rád sa hrá, rýchlo chápe a jeho výchova nie je napriek jeho veľkosti vôbec ťažká.
Využitie:
Prv ovčiarsky, dnes atraktívny spoločenský a výstavný pes.
Výskyt:
Hoci čas najväčšej módnosti tohto plemena už prešiel, stále patrí medzi obľúbené a často sa s ním stretávame najmä na výstavách.
Zvláštne nároky:
Hoci má bobtail príjemnú a bezproblémovú povahu, nemožno jeho chovanie odporúčať každému. Jeho bohatá srsť má sklon k splstnateniu a je mimoriadne náročná na údržbu. Ako pastierske plemeno si bobtail vyžaduje dostatok pohybu, rozhodne to nie je "luxusný" pes pre snobov a na chovanie v mestskom byte vonkoncom nie je vhodný.
Možná zámena:
Poľský nížinný ovčiak je výrazne menší, drobnejšia je aj bradatá kólia, ktorá má navyše aj dlhý chvost. Aj juhoruský ovčiak má chvost.

Poľský nížinný ovčiak

Pôvod:
Potomok ázijských ovčiarskych psov typu tibetského teriéra, ktoré sa dostali do Európy v čase sťahovania národov s kočovnými kmeňmi z Ázie. S veľkými čriedami oviec pomáhali stredne veľké huňaté psy ľuďom počas celého stredoveku, ale ozajstné plemeno sa z nich začalo formovať pomerne veľmi neskoro, až v dvadsiatych rokoch tohto storočia. Sľubné začiatky prerušila druhá svetová vojna, po ktorej sa začínalo prakticky odznova. Oficiálne bolo plemeno uznané až roku 1963.
Popis:
Stredne veľký ovčiarsky pes zavalitého vzhľadu. Hustá a dlhá srsť pokrýva celý povrch tela vrátane tváre a nôh. Veľmi krátky chvost alebo úplná jeho absencia, docielená väčšinou kupírovaním. Telo mierne obdĺžnikové, so stredne veľkou hlavou, veľkosťou úmernou telu. Priestorná, tzv. medvedia chôdza. Srsť dlhá, splývavá, pritom však drsná, s bohatou podsadou.
Farba:
Všetky farby aj škvrny; najčastejšia farba je sivá a sivobiela.
Veľkosť:
Psy v kohútiku 45-50 cm, suky 42-47 cm pri hmotnosti okolo 20 kg.