Charakteristika:
Ani príliš živý, ani extrémne pokojný pes, vyrovnaný a neagresívny. Priateľská, otvorená povaha, ľahká ovládateľnosť a rýchla prispôsobivosť. Je to aktívny, hravý, ale aj vytrvalý pes, vhodný na vidiek aj do mesta.
Využitie:
Ovčiarsky pes, dnes chovaný predovšetkým ako spoločník. Ideálny sprievodca pri pešej turistike aj pri cykloturistike, dobrý strážca.
Výskyt:
V Európe aj u nás bežné, hoci nie hromadne chované plemeno, ktoré napriek krátkemu času svojej oficiálnej existencie preniklo už aj do zámoria.
Zvláštne nároky: Jediným problémom pri tomto celkove nenáročnom a bezproblémovom psovi je iba srsť, ktorá vyžaduje každodennú starostlivosť.
Možná zámena:
S bradatou kóliou, ktorá je výrazne väčšia a má dlhší chvost.

Nemecký ovčiak

Pôvod:
Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rytmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta.
Popis:
Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenej po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha. Srsť krátka, tvrdá a hustá, na ušiach a na hlave kratšia. Dlhšia srsť je nežiaduca. Farba čierna s pálením, vlčia, celočierna.
Veľkosť:
Ideálna kohútiková výška psa 62,5 cm, suky 57,5 cm.

Charakteristika:
Temperamentný, no pritom ľahko ovládateľný pes, vyrovnaný a odvážny. Nenáročný a prispôsobivý. Veľmi oddaný pánovi aj jeho rodine, znášanlivý voči deťom aj voči domácim zvieratám.
Využitie:
Univerzálny pracovný pes, používaný na celom svete v polícii, v armáde a v ďalších ozbrojených zložkách, aj v športovej kynológii.
Výskyt:
Najrozšírenejšie plemeno na svete aj u nás.
Zvláštne nároky:
Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Bohužiaľ, so zreteľom na početnosť nemeckých ovčiakov, nie vždy uvážlivý chov, ako aj na nevhodnú výchovu vyskytujú sa občas medzi nimi problémové jedince (bojazlivé, agresívne a pod.).
Možná zámena:
S ďalšími európskymi ovčiakmi (napr. belgickými, holandskými), od ktorých sa odlišuje celkove mocnejšou stavbou a typickou farbou. S československým vlčiakom, ktorý má však výrazné vlčie črty.

Československý vlčiak

Pôvod:
Novoutvorené plemeno, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka s vlkom. Silou, odolnosťou, vytrvalosťou a sčasti aj vzhľadom sa malo blížiť vlkovi, ale nemalo mať jeho typickú plachosť a nedôverčivosť. Hoci bolo roku 1989 FCI uznané ako národné plemeno niekdajšieho Československa, pôvodný zámer sa podarilo uskutočniť iba čiastočne.
Popis:
Stredne veľké až väčšie, vlkovi nápadne sa podobajúce plemeno s typickou vlčou pružnou chôdzou. Hlava suchá, so šikmými a úzkymi vlčími očami jantárovej farby. Uši majú byť malé, vzpriamené, trojuholníkového tvaru. Telo obdĺžnikového formátu. Chvost v pokoji zvesený. Farba striebrosivá a žltosivá s typickou bledou maskou na hlave na spodnej strane hrdla a na hrudi.
Veľkosť:
Pes v kohútiku viac ako 65 cm, suka viac ako 60 cm pri hmotnosti 26, resp. 20 kg.