Charakteristika:
Vytrvalý a pohyblivý pes, odolný voči horúčavám, mrazom aj vlhkosti. Zachoval si veľa z vlčích inštinktov, najmä orientačný zmysel a vynikajúci čuch. Z druhej strany sa nepodarilo celkom vyničiť plachosť a nedôverčivosť k cudzím ľudom. Málokedy breše, občas skučí a zavýja. Suky sa hárajú iba raz za rok.
Využitie:
Hoci tvorcovia rátali so všestranným využitím, uplatňuje sa zatiaľ najčastejšie ako saňový pes v záprahu alebo pri športe.
Výskyt:
U nás sa už odchovalo niekoľko stoviek jedincov, podaktoré sa dostali aj do zahraničia.
Zvláštne nároky:
Mimoriadne náročné, ešte nie celkom ustálené plemeno, ktoré patrí výhradne do rúk skúseného kynológa. Výchova býva veľmi ťažká, žiada si veľa trpezlivosti, skúsenosti, aj citlivosti.
Možná zámena:
S nemeckým ovčiakom, od ktorého sa líši predovšetkým "vlčími" znakmi: šikmými jantárovými očami, menšími ušami, výlučne vlčou farbou, rovným chrbtom. Problematickejšie je rozlíšenie od vzácneho saarlooskeho vlčiaka (vznikol takisto krížením nemeckých ovčiakov s vlkmi). Ten má o čosi jemnejšiu srsť, ktorá nie je striebristá ale skôr hnedastá.

Juhoruský ovčiak

Pôvod:
Ázijský, zabýval sa v južných oblastiach Ruska a na Ukrajine, v Kazachstane, na Kryme a na Kaukaze. Na jeho formovaní údajne mali podiel aj pastierske psy zo Španielska, ktoré tam boli dovezené súčasne s novým ovčím plemenom merino. Vo svojej vlasti sa dlho rozvíjal v izolácii, a tak sa zachoval v relatívne prírodnej forme. Uznaný FCI bol až nedávno.
Popis:
Pomerne veľký, silný a mocný pes obdĺžnikového formátu, s dlhšou srstou, ktorá pokrýva celý povrch tela, vrátane tvarovej partie. Malé uši splývajú so srstou. Telo suché, tvrdé, svalnaté a kostnaté. Chvost zvesený a dlhý, siaha až po priehlavkový kĺb a na konci je skrútený. Srsť nie je taká dlhá ako má bobtail (požadovaná dĺžka 10-15 cm), drsná a mierne zvlnená. Farba čisto biela alebo biela so žltkastými alebo sivastými škvrnami, sivá.
Veľkosť:
Psy vyššie ako 65 cm, suky vyššie ako 62 cm.

Charakteristika:
Napriek vonkajšej podobnosti juhoruský ovčiak nemá v sebe nič z bobtailovej dobromyseľnosti. Je to mimoriadne ostrý pes so sklonom k agresivite a čas to s nečakanými reakciami. Ak sa cíti ohrozený, bez váhania útočí prvý. K cudzím ľuďom je veľmi nedôverčivý. Vzhľadom na extrémne podmienky a klímu, v ktorých bol nútený žiť vo svojej vlasti, vyvinul sa na mimoriadne otužilé, odolné a životaschopné plemeno.
Využitie:
Spoľahlivý, prípadným votrelcom nebezpečný strážca.
Výskyt:
Hoci ho do Európy doviezli až prednedávnom, u nás sa pomerne rýchlo šíri.
Zvláštne nároky:
Vhodný iba pre skúsených kynológov. Pánovi je bezhranične oddaný; vernosť jednému človeku vraj bola na prekážku pri jeho uplatnení v armáde. Mal by sa chovať celoročne vonku na rozľahlom pozemku. Srsť si žiada pravidelnú starostlivosť.
Možná zámena:
S bobtailom, od ktorého sa odlišuje dlhým chlpatým chvostom aj celkove kratšou a drsnejšou srstou.