Dýchanie živočíchov

Pozorovanie dýchania
Dýchanie patrí spolu s pulzom, krvným tlakom a telesnou teplotou k vitálnym znakom. Zdravé, normálne dýchanie (Eupnoe) sa uskutočňuje pravidelne, rovnomerne hlboko, je bez zvuku a bez pachu.

Impulz dýchania sa zvýši pri
- klesajúcom obsahu kyslíka
- stúpajúcom obsahu oxidu uhličitého
- klesajúcej hodnote pH

Impulz dýchania sa zníži pri
- stúpajúcom obsahu kyslíka
- klesajúcom obsahu oxidu uhličitého
- stúpajúcej hodnote pH

Odchýlky môžu poukazovať na určité choroby: poruchy dýchania sa nevyskytujú iba pri ochoreniach dýchacích ciest, ale aj pri srdcovo-cievnych ochoreniach a poruchách metabolizmu. Cielené pozorovanie dýchania sa vyžaduje:
- v rámci anamnézy u všetkých novoprijatých pacientov
- pri pacientoch s ochoreniami pľúc a srdca (najmenej raz za smenu)
- nepretržite pri kyslíkovej terapii, počas narkózy; pri podávaní dýchaco-depresívnych (tlmiacich dýchanie) liekov (napr. Opioidy); pri pacientoch v bezvedomí, ktorí sú napojení na dýchací prístroj alebo boli práve extubovaní.

Pozorovanie dýchania zahŕňa:
A) frekvenciu dýchania
B) objem dýchania
C) intenzitu dýchania
D) rytmus dýchania
E) zvuky pri dýchaní
F) pach pri dýchaní

Zmena objemu a rýchlosti
• pokojné dýchanie - eupnoe
• zrýchlené dýchanie - tachypnoe, polypnoe
• spomalené dýchanie - bradypnoe
• prehĺbené dýchanie - hyperpnoe
• plytké dýchanie - hypopnoe
• zastavené dýchanie - apnoe
Vonkajšie dýchanie
Pri vonkajšom dýchaní krv prijíma kyslík a odovzdáva oxid uhličitý. Samotná difúzia plynov prebieha v pľúcnych komôrkach (alveolách), ktoré sa nachádzajú v pľúcach. Vzduch, ktorý sa nachádza v alveolách sa nazýva alveolárny. Je oddelený od krvi prúdiacej v pľúcnych kapilárach iba veľmi tenkou stenou, čo uľahčuje difúziu. Zloženie atmosferického (vdychovaného) vzduchu je odlišné od zloženia alveolárneho vzduchu, ktorý obsahuje menej kyslíka, ale viac oxidu uhličitého a vodných pár.
pri 0 °C a tlaku 101,3 kPa
atmosferický
vzduchalveolárny
vzduch
kyslík
20,92% 16,4%
oxid uhličitý
0,04% 3,8%
dusík
79,04% 79,7%

Vnútorné dýchanie
Pri vnútornom dýchaní krv odovzdáva kyslík orgánom a tkanivám a odvádza z nich nadbytočný oxid uhličitý. Prenos kyslíka krvou umožňuje červené krvné farbivo - hemoglobín. Pri fyziologických podmienkach 1 g hemoglobínu viaže 1,34 ml kyslíka. Oxid uhličitý sa do krvi dostáva pri jej prietoku cez orgány a tkanivá a je prenášaný hlavne väzbou na HCO3-. Dve tretiny oxidu uhličitého sú v krvnej plazme viazané na katión sodíka, tretina je v krvinkách viazaná na katióny draslíka.

Vnútorné dýchanie
- výmena kyslíka a CO2 v tkanivách a orgánoch
- podstatný vplyv- chemická väzba O2 a CO2 s telovými tekutinami
- väčšina živočíchov- na prenos kyslíka → dýchacie farbivá- schopné kyslík viazať, prenášať a uvoľňovať ho
hemoglobín- najviac rozšírené farbivo
- bezstavovcov- rozpustený v telovej tekutine
- stavovcov- uzavretý v červených krvinkách (zvyšuje pevnosť a väzbu kyslíka)
Špecifickým dýchacím procesom je tkanivové dýchanie. Zahŕňa oxidačno-redukčné deje- prebiehajú vo všetkých bunkách tkanív organizmu; - sú usmerňované mnohými enzýmami. Tkanivové oxidácie sú jediným zdrojom energie v bunkách.
Pri regulácii dýchania- uplatnenie nervových a chemických regulačných mechanizmov
spontánne dýchanie- riadi centrum v predĺženej mieche; výmenu plynov ovpl. Množstvo CO2 v krvi a pH krvi
- najvyššia úroveň nervovej regulácie- v mozgovej kôre, ktorá koordinuje činnosť dýchania
- s dýchaním súvisí aj vydávanie zvukov- umožňuje to hlasový orgán (hlasivky, hrtan)- vtáky a cicavce