Pravé kiahne

Vírus pravých kiahní má doposiaľ na svedomí viac ľudských životov, ako akákoľvek iná infekčná choroba. Vďaka masívnemu plošnému očkovaniu však bolo nebezpečie nákazy v minulosti znížené na minimum a posledný prípad tohto ochorenia bol zaznamenaný v roku 1977 v Afrike. V roku 1980 boli dokonca pravé kiahne Svetovou zdravotníckou organizáciou oficiálne prehlásené za vyhubené.

Z infekčných ochorení, ktoré je možné použiť ako biologické zbrane, sú za najsmrtonosnejšie považované pravé kiahne. Aj keď oficiálne boli kiahne prehlásené za celosvetovo vyhubené, nikto nevie, kam sa stratilo 200 ton bojových látok obsahujúcich kiahne, ktoré podľa dostupných informácií vlastnil bývalý Sovietsky zväz. Kiahne predstavujú takmer dokonalú biologickú zbraň. Vírus, ktorý sa šíri vzduchom, zabíja tretinu všetkých infikovaných a zohaví 60 až 80 % tých, čo prežijú. Jeho zákernosť spočíva predovšetkým v tom, že sa rozšíri ešte pred tým, než dôjde k zisteniu jeho výskytu. Infekčná dávka pravých kiahní je veľmi malá a jej účinky sú veľmi vysoké.
Vírus kiahní (variola) patrí do skupiny ortopoxvírusov. Rozlišujú sa predovšetkým kiahne pravé, ktoré sa vyznačujú viac, než 30 až 40 % úmrtnosťou, od planých, s úmrtnosťou do jedného percenta.

Pravé kiahne sa najčastejšie prenášajú infekciou, alebo formou priameho kontaktu s kožou nakazeného. Pre ochorenie pravými kiahňami neexistuje žiadna špeciálna liečba. Jedinou možnou ochranou je očkovanie – buď preventívne, alebo do troch dní po ochorení. V oboch prípadoch by očkovanie malo zaručiť 100% obranu. História očkovania proti kiahňam siaha až do 18. storočia, keď anglický lekár Edward Jenner objavil, že človek infikovaný kravskými kiahňami sa stáva imúnnym voči vírusu pravých kiahní. Tak bola v podstate vyrobená tzv. vakcína prvej generácie, používaná proti pravým kiahňam, vyrábaná z vírusu vakcínie, tzn. kravských kiahní. Vírus vakcínie nespôsobuje pravé kiahne. Medzi oboma vírusmi existuje tzv., skrížená imunita, čo znamená, že u ľudí očkovaných vakcíniou vznikajú v tele účinné protilátky voči pravým kiahňam. V mieste očkovania touto živou vakcínou prebieha lokálna reakcia, ktorá sa hojí jazvou. Doba účinnosti vakcinácie sa odhaduje na minimálne 10 rokov. Aj keď vakcíny staršieho typu údajne stále poskytujú účinnú ochranu, niektoré spoločnosti, už začínajú vyvíjať zdokonalené verzie, vakcíny tzv. druhej generácie. Tie sú vytvorené z ľudských bunečných kultúr, u ktorých nehrozí riziko silnej alergickej reakcie.

Kiahne - zaujímavosti
• Prvá dochovaná písomná zmienka o kiahňach sa objavuje v záznamoch biskupa Mariusa zo Švajčiarska z roku 570 n.l. – pojem ako taký bol ale zavedený až na počiatku 15. storočia v Anglicku.
• Myšlienka použiť vírus ako biologickú zbraň nie je záležitosťou posledných rokov. Už počas občianskych vojen v 18. storočí vo Francúzsku a Severnej Amerike distribuovali britskí bojovníci súkna používané obeťami kiahní s cieľom rozšíriť epidémiu medzi domorodými indiánmi.
• Kiahne boli príčinou smrti anglickej kráľovny Márie II., rakúskeho cisára Jozefa I., španielskeho kráľa Ľudovíta I., ruského cára Petra II., švédskej kráľovny Ulriky Eleonóry a francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.
• Vírus varioly má rozmery 260 na 150 nanometrov a zahrňuje molekulu dvojreťazcovej DNA, ktorá obsahuje kód pre približne 200 rozdielnych proteínov. Ide o jeden z najväčších doposiaľ známych genómov. Vďaka jeho veľkosti je veľmi obtiažne vytvoriť syntetickú kópiu vírusu.
• Vírus varioly je v prirodzenom prostredí relatívne stabilný. V prípade rozprášenia v podobe aerosolu, by si pravdepodobne zachoval svoju infekčnosť minimálne po dobu niekoľkých hodín, pokiaľ by nebol vystavený slnečnému alebo ultrafialovému žiareniu.