Príznaky u ľudí
Príznaky ochorenia zapríčinené svalovcom sa objavia v období prítomnosti lariev a cýst v svalovom tkanive. U mnohých ľahkých infekcií si hostiteľ nikdy nie je vedomý tohoto stavu. Ak je prítomná infekcia - vo forme opúzdrenej larvy - táto pretrvá až kým ju samo svalové tkanivo nezničí. Počet živých svalovcov v mäse, ktoré zjeme obvykle určuje závažnosť infekcie. Po zjedení malého množstva menej infikovaného surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa môže vzniknúť len ľahké ochorenie alebo žiadne ochorenie nevznikne. Aj zjedením dokonca malého množstva nedovareného alebo surového mäsa, ktoré obsahovalo veľké množstvá trichín, môže vzniknúť bolestivé a vážne ochorenie.
Ak je infekčná dávka relatívne vysoká môžu sa v priebehu 24 - 48 hodín objaviť príznaky "pokazeného žalúdka": zvracanie, hnačka a iné symptómy. Tieto príznaky však sú často neprítomné. Symptómy charakteristicky spojené s trichinelózou sa vyskytnú počas obdobia migrácie a opúzdrovania pôvodcu ochorenia. To začína asi o týždeň po infekcii a môže pokračovať mesiac i dlhšie. Keď tisíce mladých trichín putujú po tele, objavujú sa svalové bolesti, zvýšená teplota, bolesť hlavy a celková vyčerpanosť. Keď sa larvy dostanú do svalov objavia sa iné príznaky. Zahŕňajú opuch tváre a iných častí tela, bolestivé oči, krvné výrony, horúčku a ťažký dych. Nemožnosť hýbať svalmi sa môže vyskytnúť u ťažkých prípadov ochorenia. U niektorých pacientov sa objavia príznaky srdcového ochorenia alebo mozgové poruchy ako napr. delírium až kóma.

Výskyt u zvierat:
Trichinelóza sa vyskytuje u teplokrvných cicavcov, ktoré sú kŕmené surovým alebo nedostatočne tepelne spracovaným mäsom, ktoré obsahuje svalovca. Najčastejším faktorom prenosu ochorení u ľudí bývalo v minulosti najmä bravčové mäso, dnes sa epidémie objavujú po konzumácii mäsa a mäsových výrobkov (najčastejšie klobás) z diviaka, medveďa a iných zvierat. Ošípané môžu získať infekciu obvykle skrmovaním zvyškov surového mäsa alebo odpadkov, ktoré nie sú dobre povarené, zjedením infikovanej diviny alebo vnútorností.
Larvy boli nájdené v mäse rôznych zvierat vrátane psov, mačiek, líšiek, veveričiek, krýs, myší, mrožov, polárnych medveďov, veľrýb aj tuleňov. Reťaz infekcií v prírode je udržiavaná mäsožravými zvieratami, ktoré sa navzájom požierajú a kanibalizmom, ktorý je známy napr. u krýs. Ošípané vstúpia do tohto reťazca tak, že sa im dovolí žrať mäso diviny infikované svalovcom. V minulosti sa za dôležitý rezervoár infekcie pokladali krysy, v súčasnosti sa tento spôsob prenosu zdá nadnesený, ovšem prísna kontrola hlodavcov eliminuje možný zdroj infekcie pre ošípané.

Klinická diagnóza
Stanoviť diagnózu trichinelózy u človeka je často ťažké pretože príznaky sa obvykle neobjavia skôr než o týždeň po zjedení mäsa. Klinické príznaky ochorenia nemusia byť prítomné vo včasných fázach ochorenia a tie, ktoré sa objavia v neskorších štádiach často simulujú iné ochorenia. Zažívacie príznaky na začiatku ochorenia, ak sa vyskytnú, sa u jednotlivého pacienta nerozpoznajú. Na ochorenie sa často nemyslí a podozrenie vznikne až po vyšetrení viacerých pacientov, ktorí majú podobné ochorenie po zjedení surového alebo nedostatočne uvareného mäsa a mäsových výrobkov. Ak sa trichinelóza vyskytne epidemicky je pravdepodobné, že sa rozpozná, ale izolované infekcie, najmä mierne, sa často nerozpoznajú.
Jeden z najvčasnejších a najlepších príznakov ochorenia u mnohých je prítomnosť eosinofílie (zvýšený počet určitého typu bielych krviniek v krvi). Jestvujú aj sérologické vyšetrenia (vyšetrenie protilátok v krvi) ale najpresnejšie sa diagnóza stanoví vyšetrením svalového tkaniva, ktoré sa získa biopsiou.

Prevencia ochorení u človeka
Prevencia sa vykonáva vyšetrením mäsa na bitúnkoch a používaním takých technologických postupov, ktoré ničia parazita.
Svalovec hynie pri teplote 63 °C a viac. Stopercentne sa ale odporúča až 80 stupňov po 30 minút, hlavne na niektoré druhy. Pri zmrazení pod -15 °C hynie po dvoch mesiacoch a pri zmrazení pod -20 °C už zhruba po 10 dňoch. Avšak údením či solením nemožno tohto parazita zničiť.