Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Čo je to vlastne celiakia?

Čo je to vlastne celiakia?

Celiakia alebo gluténsenzitívna enteropatia. Je definovaná ako ochorenie sprostredkované protilátkami s následným poškodením sliznice tenkého čreva citlivej na pôsobenie lepku (gluténu). Glutén je bielkovina, ktorá sa nachádza v obilninách. Diagnóza ochorenia je stanovená na základe charakteristického vzhľadu sliznice tenkého čreva - jej poškodení pri príjme lepku v strave a úprave po zavedení bezlepkovej diéty. V tenkom čreve sa nachádzajú milióny klkov, ktoré zväčšujú povrch čreva pre vstrebávanie živín. Poškodenie sliznice znamená, že tieto klky miznú. Vyjadrujeme to slovom atrofia, ktorá je jednou s charakteristických známok celiakie. Medzi klkmí sa nachádzajú krypty. Krypty sa pri poškodení sliznice sa predlžujú. Lepok je pre organizmus pacienta s celiakiou neprijateľný. Je to bielkovina, ktorá vyvoláva presun buniek zodpovedných za imunologickú reakliálnc lymfocyty a patológ ich nachádza vo zvýšenej miere vo vzorkách odobratých z čreva pacientov s celiakiou.

Samotný stupeň celiakie môže byť vyjadrený niekoľkými formami. Môžeme ho popísať ako ľadovce, ktorý má väčšinu telesa skrytú pod hladinou a my často diagnostikujeme len vrchol, ktorý znamená plne vyvinutú formu ochorenia. Túto formu nazývame typická forma celiakie a v mikroskopickom obraze vzorky odobratej zo sliznice tenkého čreva vidíme totálnu alebo takmer totálnu (subtotálnu) atrofiu, čiže vymiznutie klkov. Nález je v klinickom obraze spojený s klasickými známkami poruchy vstrebávania (tzv. malabsorpciou). Malabsorpcia vedie ku strate na hmotnosti, anémii pre zlé vstrebávanie železa. Ďalšími klinickými prejavmi sú hnačky (aj niekoľko mesiacov), mastná stolica (lepí sa na misu, pláva na vode, je veľmi lesklá, pripomína cement alebo maltu), stolica silne zapácha a sú v nej nestrávené zvyšky potravy. U detí je porucha rastu a rachitída a u dospelých os-teoporóza (odvápňovanie kostí).

Druhou formou celiakie je atypická celiakia, ktorá nemá typické klinické prejavy, ale má typický nález v sliznici tenkého čreva. V klinickom náleze môže byť prítomná chronická únava, letargia, malý vzrast, oneskorenie puberty, bolesti klbov, neschopnosť otehotnenia, poruchy menštruácie, depresia, epilepsia.

Tretia forma celiakie sa nazýva tichá celiakia. Dnes väčšina pacientov pochádza z atypickej a tichej skupiny. Pacient je asymptomatický, necíti sa chorý a v sliznici čreva je nález totálnej alebo subtotálnej atrofie. Väčšina týchto pacientov sa nájde náhodne pri vyšetrení krvi alebo je vyšetrená kvôli iným ťažkostiam. Výskyt tichej formy sa zistil rovnako u detí ako aj u dospelých.

Štvrtá forma je potencionálna celiakia. Pacientova sliznica je poškodená len minimálne, väčšinou sú prítomné len intraepileliálne lymfocyty, ale postupom času sa vyvinie obraz 1. a 2. formy. Títo pacienti majú pozitívne protilátky v krvi a taktiež by mali byť sledovaní u odborného lekára, aj keď sú bezpríznakoví.

Poznáme termín aj latentná celiakia, ktorým označujeme ochorenie u pacienta s nálezom normálnej sliznice na normálnej, lepkovej strave, u ktorého dochádza k poškodeniu až po dlhšom čase a s úpravou črevnej sliznice po zavedení bezlepkovej diéty.

Celiakia je choroba spôsobená precitlivenosťou na bielkovinovú zložku obilnín – lepok (glutén). Celiakia najčastejšie postihuje malé deti, vyskytnúť sa však môže aj u väčších detí, alebo u dospelých.

Lepok, prítomný v potrave, vyvoláva u precitlivených ľudí zápal sliznice tenkého čreva, čo spôsobuje poruchy trávenia a vstrebávania. Chorých trápia bolesti brucha, nafukovanie a hnačky. Pri dlhšom trvaní choroby nastáva chudnutie, deti zaostávajú v raste a vývoji.

V liečbe celiakie je hlavným liečebným prostriedkom diéta. Diétna výživa spočíva vo vylúčení všetkých potravín, ktoré obsahujú lepok (bezlepková diéta).

# Hlavným zdrojom lepku sú základné obilniny - pšenica, raž, jačmeň, ovos a výrobky z nich - múka, krupica, ovsené vločky, pudingový prášok, biela káva - melta a pod. Zistilo sa, že ovos v menších množstvách pacienti dobre znášajú, avšak výrobky s názvom „ovsený“ často obsahujú i prímesi iných obilnín, takže lepok sa v nich nakoniec nachádza. Do diéty sa preto neodporúča zaraďovať ani výrobky z ovsa.

# Múka je súčasťou mnohých jedál – obsahuje ju chlieb, pečivo, múčne pokrmy, cestoviny, sušienky, koláče, zákusky, ale i polievky, omáčky, jedlá vyprážané v obale a pod. Zložky obilnín sú súčasťou mnohých hotových pokrmov, polotovarov aj prísad, v ktorých by ich spotrebiteľ azda ani neočakával, nachádzajú sa napríklad v niektorých salámach, párkoch, jaterniciach, mäsových paštétach a pod. Ak ideme pacientovi, ktorý dodržuje bezlepkovú diétu, podávať nový alebo neznámy výrobok, mali by sme si dôkladne preštudovať informácie pre spotrebiteľa uvedené na obale. V prípade neistoty sa treba informovať u výrobcu.

# Medzi vhodné potraviny, ktoré sa môžu zaraďovať do bezgluténovej diéty a sčasti nahrádzajú bežné obilniny, patrí kukurica, zemiaky, sója, proso, amarant, pohánka, fazuľa, ryža (niekedy robí problém pri ťažších formách ochorenia) a výrobky z nich (múky, kaše, škroby atď.).

# Pre pacientov s celiakiou sa vyrábajú špeciálne diétne výrobky z obilnín, z ktorých bol odstránený lepok (bezlepková múka, chlieb, keksy a pod.). Dostupné sú v špecializovaných predajniach.

# Niekedy je potrebné zo stravy vylúčiť aj mlieko, pretože zápal črevnej sliznice pri celiakii môže spôsobiť jeho neznášanlivosť. Po úprave zdravotného stavu možno mlieko opäť podávať.

# Na začiatku diéty sa obmedzujú druhy ovocia a zeleniny s tuhou šupkou, jadierkami, najlepšie je podávať ich po úprave varením a dusením. Keď príznaky choroby ustúpia, možno prejsť na normálnu konzumáciu ovocia a zeleniny.

# V diéte sa používajú ľahko stráviteľné jednodruhové tuky – slnečnicový alebo repkový olej, či maslo.

Zostaviť jedálny lístok pri bezlepkovej diéte nie je jednoduché, pretože zo stravy sa vylučujú mnohé základné potraviny. Jedálny lístok treba zostavovať zvlášť starostlivo, aby v ňom boli v primeranom množstve zastúpené všetky živiny.
Ak pacient dodržuje diétu, jeho stav sa zvyčajne po niekoľkých týždňoch upraví. Diéta sa musí dodržovať dlhodobo – mesiace, v niektorých prípadoch aj roky.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk