Výklad zákona NR SR č. 285/95 o rastlinolekárskej starostlivosti

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre



Agronomická fakulta Katedra poľnohospodárskych sústav











Seminárna práca z predmetu
Všeobecná rastlinná výroba




Téma:
Výklad zákona NR SR č. 285/95 o rastlinolekárskej starostlivosti.
Medzinárodná spolupráca o ochrane rastlín.



























Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky
Z 20. Novembra 1995
O rastlinolekárskej starostlivosti
Výklad



Prvá časť
Úvodné ustanovenia


§ 1

Účelom tohto zákona je stanoviť podmienky rastlinolekárskej starostlivosti tak, aby neohrozovalo zdravie a život ľudí, zvierat, životné prostredie a aby nebola ohrozená kvalita rastlinných produktov. Zákon upravuje povinnosti fyzických a právnických osôb pri vykonávyní rastlinolekárskej starostlivosti a pravidlá na túto starostlivosť.


§ 2

V tomto paragrafe sa jednotlivo uvádzajú účely tohto zákona.


§ 3

V paragrafe 3 sa uvádzajú povinnosti vlastníkov alebo užívateľov poľnohospodárskych, nepoľnohospodárskych alebo lesných pozemkov alebo prevádzkovateľov objektov na účely výroby potravín určených na konzumáciu alebo na skladovanie, spracovanie rastlín a ich produktov a uvádza ich do obehu alebo používa prípravky na ochranu rastlín. Napr.:
- chrániť rastliny a rastlinné produkty pred výskytom škodlivých organizmov
- oznámenie používania osív z dovozu príslušnému orgánu rastlinolekárskej starostlivosti







Druhá časť
Karanténne opatrenia


§ 4

Dovoz, vývoz a prevoz rastlín a ich produktov sa môže uskutočňovať iba na základe úradného dokladu osvedčujúceho ich zdravotný stav – fytocertifikátu. Pri vývoze ho vydáva ÚKSUP, pri dovoze orgán rastlinolekárskej starostlivosti krajiny pôvodu. Musí obsahovať stanovené údaje podľa tejto vyhlášky § 4 bod 3.


§ 5

V tomto paragrafe sa uvádza kto vykonáva kontrolu dovážaných a vyvážaných rastlín alebo rastlinných produktov, ich kvalitu. Sú to fytoinšpektori. Na základe výsledkov kontroly môžu rozhodnúť napr.:
- zákaz dovozu, vývozu rastlín a rastlinných produktov
- zakáže alebo obmedzí vstup na zamorené pozemky



§ 6

Ak sa nedodržia opatrenia kontrolný ústav obvodnému úradu navrhne aby nariadil vykonanie hromadných zásahov proti škodlivým organizmom a rozhodol o úhrade nákladov.

Náklady uhrádza ten, kto obhospodaruje ošetrené pozemky.


Tretia časť
Registrácia prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín.







§ 7

Uvádzať do obehu je možné len také prípravky a mechanizačné prostriedky na ochranu rastlín, ktoré boli posúdené a odskúšané schválené a zapísané v registri. Toto posúdenie vykonáva kontrolný ústav a štátne skúšobne.


§ 8

V tomto paragrafe sa uvádza čo je to register a aké údaje obsahuje. Register vedie kontrolný ústav. Raz ročne uverejňuje prehľad prípravkov na ochranu rastlín, mechanizačných prostriedkov ich výrobcov a držiteľov registrácie. V bode 5 sa uvádza kto môže do registra nahliadnuť.


§ 9

Žiadosť o schválenie prípravku na ochranu rastlín a zapísanie do registra predkladá výrobca – žiadateľ. Musí mať trvalý pobyt v SR. Je povinný k žiadosti priložiť posudky príslušných orgánov. Na základe výsledkov kontrolný ústav vydá rozhodnutie o registrácii alebo ju zamietne. Držiteľ registrácie je povinný hlásiť každú zmenu údajov kontrolnému ústavu.


§ 10

Minister pôdohospodárstva SR v spolupráci z ministrom zdravotníctva SR a ministrom životného prostredia SR zriaďuje komisiu na posudzovanie výsledkov odskúšania prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov. Vymenuváva predsedu a členov komisie. Tajomník je poverený viesť register.


§ 11

Kontrolný ústav vedie o prípravkoch na ochranu rastlín v registri evidenčný list.




§ 12

Kontrolný ústav má právo kedykoľvek registrovaný prípravok na ochranu rastlín kontrolovať a posúdiť zhody vlastností uvedených v registrácii s odobratou vzorkou.
§ 13

V tomto paragrafe sa uvádza kedy môže kontrolný ústav vyradiť prípravok na ochranu rastlín z registrácie.


§ 14

Vlastník, nájomca mechanizačného prostriedku na ochranu rastlín je povinný dať odskúšať funkčnosť tohto prostriedku najmenej raz za dva roky, alebo ak uplynula jeho záručná doba, ak došlo k poškodeniu, oprave, úprave.


Štvrtá časť
Uvádzanie prípravkou na ochranu rastlín do obehu.


§ 15

Prípravky môžu uvádzať do obehu iba držitelia registrácie, alebo fyz. a práv.

osoby, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené osobitnými predpismi.

§ 16

V tomto paragrafe sa uvádza v akých obaloch sa môžu prípravky uvádzať do obehu.


§ 17

Prípravky uvádzané do obehu musia mať na obale čitateľne, nezmazateľne v štátnom jazyku uvedené predpísané údaje ako napr.:
- názov prípravku
- výrobca, držiteľ registrácie
- registračné číslo
- názov účinnej látky a jej množstvo v prípravku na ochranu rastlín
- dátum spotreby
§ 18

Prípravky na ochranu rastlín sa nemôžu predávať v automatoch, trhoviskách a samoobslužnou formou predaja.


§ 19

V tomto paragrafe sa uvádzajú povinnosti držiteľa registrácie.


Piata časť
Orgány rastlinolekárskej starostlivosti


§ 20 - § 25

V týchto častiach zákona sa uvádzajú orgány rastlinolekárskej starostlivosti a opisujú sa ich úlohy a postavenia.


Šiesta časť
Pokuty


§ 26 - § 27

V tejto časti zákon uvádza komu a v akej výške sa stanovujú pokuty ak niekto konal v rozpore s týmto zákonom.


Siedma časť
Záverečné ustanovenie


§ 28 - § 31

§ 32

Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.1996.


Medzinárodná spolupráca o ochrane rastlín.



I keď Slovenská republika zatiaľ nie je členom OECD má štatút pozorovateľa a zúčastňuje sa prostredníctvom svojich zástupcov odborných zasadnutí poriadaných touto organizáciou. Jedným z nich je taktiež fórum OECD o pesticídoch. Členovia zodpovedajúci za pesticídy sa dohodli s predstaviteľmi priemyslu vyrábajúce pesticídy na spoločných pokynoch pre vydávanie nariadení o pesticídoch. Registrácia pesticídov je postupom, ktorí výrobcovia predkladajú vládam svoje údaje o možných zdravotných a enviromentálnych rizikách určitých výrobkov pričom vlády tieto údaje vyhotovia aby sa určilo či povolia ich uvedenie na trh alebo nie. Vlády a priemysel investujú do registrácie a jej obnoveniu podstatné zdroje: skúšanie a hodnotenie len jedného pesticídu trvá roky a stojí milióny dolárov. OECD prosperovala s práce vykonanej v rámci EÚ, ktorá v roku 1992 spustila projekt zameraný na vývoj spoločných pokynov na hodnotenie a riadenie používania pesticídov vo všetkých európskych krajinách. OECD a EÚ pri dokončovaní týchto pokynov úzko spolupracovali. Členstvo SR v OECD bude mať pozitívny vplyv aj na ďalší proces harmonizácie registrácie pesticídov v SR s členskými krajinami OECD.

Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín, ktorý bol novelizovaný v roku 1979 bol opäť revidovaný. Revidovaný text bol prijatý konferenciou FAO. Cieľom dohovoru je zabezpečovať spoločnú a účinnú akciu na zabránenie rozširovaniu a zavlečeniu škodcov rastlín a rastlinných produktov ako aj opatrení na boj s nimi. Aby sa chránili záujmy karanténnych rastlín na celosvetovej úrovni navrhuje sa vytvorenie komisie pre fytosanitárne opatrenia v rámci FAO. Medzi funkcie tejto komisie by sa medzi iným zahrnuli aj revízie stavu ochrany rastlín vo svete a potreba pre vykonanie zákroku v boji proti rozširovaniu sa škodcov a ich zavlečeniu do ohrozených oblastí a stanovenie a revidovanie potrebných inštitucionálnych úprav a postupov pre vývoj a prijímanie medzinárodných noriem ako aj ich prijímanie. Komisia bude mať tajomníkom riadený sekretariát, ktorý bude rozširovať medzinárodné normy zoznamy regulovaných škodcov informácie prijaté od zmluvných strán a popis oficiálnych národných organizácií pre ochranu rastlín. Po mnohých diskusiách najmä o ustanovení, ktoré sa týkalo fytosanitárnrho certifikátu sa dosiahla dohoda o forme, ktorú by mal modelový fytosanitárny certifikát mať.

Jej konečný text má nasledujúce znenie a to: “Týmto sa potvrdzuje, že tu popísané rastliny, výrobky z nich alebo iné regulované tovary boli prehliadnuté a preskúšané a to podľa primeraných úradných postupov a považujú sa za neobsahujúce karanténnych škodcov, bližšie uvedených dovážajúcou zmluvnou stranou a zodpovedajúce súčasným fytosanitárnym požiadavkám dovážajúcej zmluvnej strany, vrátane tých, ktoré sa týkajú regulovaných nekaranténnych škodcov.“
Dohovorený text dohovoru nadobudne účinnosť v 30 deň po jeho prijatí dvoma tretinami zmluvných strán. Toto si skutočne vyžiada určitý čas, možno niekoľko rokov, ale regionálne organizácie pre ochranu rastlín ako je EPPO. Pravdepodobne budú naliehať na svoje členské krajiny aby revidovaný text dohovoru prijali.

Použitá literatúra



1. Zákon NR SR č. 285/95 o rastlinolekárskej starostlivosti, zbierka zákonov čiastka 93 z roku 1995, str. 2038 – 2034
2. KOTLEBA Jozef: Členské krajiny OECD sa dohodli na spoločných pokynoch pre vydávanie nariadení o pesticídoch , Poľnohospodárska výroba a skúšobníctvo, č.4, 1998, str. 4
3. KOTLEBA Jozef: Revízia medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín sa skončila, Poľnohospodárska výroba a skúšobníctvo, č.4, 1998, str. 5.