Autizmus

"Nedám na to krk, ale zdá sa mi, že s P. nie je všetko v poriadku. Najprv sme si mysleli, že je možno hluchý, keďže nereagoval keď sme ho volali menom. Ale doktori hovoria, že jeho sluch je v poriadku. Ani s jeho inteligenciou nemôže byť nič, súdiac podľa rýchlosti akou skladá puzzle. Ale s hračkami sa nehrá tak, ako iné deti jeho veku. Namiesto toho trávi hodiny pozorovaním pračky (ako sa krúti dookola). Ľudia mi hovoria, že som len neurotická, ale ja som matka! Cítim, že sa niečo deje. Keby som len vedela, čo..."

Prehľad
Autizmus je charakteristický silnou orientáciou na vlastnú osobu a poruchami správania sa medzi ľuďmi a pri medziľudskej komunikácií. Podľa stupňa závažnosti ochorenia sa rozlišuje psychogénny a somatogénny autizmus a aj Kannerov a Aspergerov syndróm. V prvom rade možno príčiny hľadať v telesných faktoroch ako sú genetické a neurobiologické zmeny. Okrem toho môžu vedľajšiu úlohu zohrávať aj psychologické aspekty. Deti sú často nápadné už v dojčenskom veku svojím nedostatočným nadväzovaním kontaktov s blízkymi osobami. Neskôr prejavujú málo o záujmu o napodobňovanie vzorov a nadväzovanie priateľstiev. Narušený je aj vývin reči a kreativity. Liečba spočíva v behavoriálnej psychoterapii so silným začlenením rodičov, v logopédii, liečebnej gymnastike a liekoch. V posledných rokoch sa v tlači viackrát referovalo o dobrých výsledkoch dosiahnutých hrou so skrotenými delfínmi. Často je nutná starostlivosť v špeciálnych zariadeniach ešte i vo veku dospelosti.

Všeobecné informácie/ definícia
Výraz „autizmus“ bol vytvorený už v roku 1911 švajčiarskym psychiatrom Bleulerom, ktorý ním označil „odpútanie sa od reality spolu s relatívnou alebo absolútnou prevahou vnútorného života“. Je to zapadnutie do seba, sociálna izolácia, egocentrické, nerealistické myslenie. Vtedy sa označenie autistické volilo na popis takých schizofrenických pacientov, ktorí sa vyznačovali najmä silnou orientáciou na vlastnú osobu a utiahnutosťou zo sociálneho života. Ako samostatná choroba, ktorá sa odlišuje od schizofrénie a začína sa v detstve, bol autizmus opísaný americkým psychiatrom Kannerom v roku 1943, ale až v osemdesiatych rokoch bol uznaný ako vlastná diagnostická kategória.

Častosť
Porucha sa vyskytuje približne u 2-4 z 10 000 detí, pričom chlapci sú postihovaní tri - až štyrikrát častejšie. Najmä Aspergerovym syndrómom bývajú postihované takmer výlučne deti mužského pohlavia. U väčšiny autistických detí sa symptómy vyvíjajú už pred 3. rokom života.

Môže to byť autizmus?
Koľkého zbytočného trápenia by boli rodičia zbavení, keby všetci zainteresovaní odborníci mali také vedomosti a informácie o autizme, aby sa samy seba mohli opýtať: „Môže byť toto autizmus?" Autizmus je postihnutie, ktoré zabraňuje deťom nadväzovať kontakty s inými ľuďmi. Môže to výrazne ovplyvniť ich správanie, postoje, ich schopnosť komunikácie. Autizmus spôsobuje celkové zaostávanie dieťaťa. Súčasné prieskumy potvrdzujú, že 1% autistických detí nie je identifikovaných, čo má pre dieťa tragické následky. Kým autizmus nie je u dieťaťa diagnostikovaný, dieťa takto postihnuté čelí bezútešnej budúcnosti. Je odsúdené k existencii na okraji spoločnosti, k uzavretiu sa do kolobehu repetitívneho a obsesívneho správania a k neschopnosti komunikovať s ľuďmi, ktorí ho obklopujú. Netrpí len autistické dieťa, trpí aj jeho okolie. Prejavy autizmu ničia život celej rodiny, predstavujú nepretržitý stres na rodičov a súrodencov. V bežných školách stavajú tieto deti učiteľov pred neprekonateľné problémy zvládnuť triedne vyučovanie.

Čo spôsobuje autizmus, predpoklady a príčiny

- Psychologické aspekty
Skutočné príčiny autizmu zatiaľ neboli celkom odhalené. Avšak množstvo výskumov dokazuje, že môže byť spôsobený varietou príčin, ktoré ovplyvňujú vývin mozgu a ktoré pôsobia pred, počas a po pôrode. Sú to napr. rubeola matky, tuberózna skleróza, komplikácie pri bežných detských ochoreniach (čierny kašeľ, rubeola).
Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že pri vzniku autizmu zohráva rozhodujúcu úlohu správanie matky. Predpokladalo sa, že rodičia - a najmä matka – reagujú na svoje dieťa odmietavo, a dieťa sa preto stiahne do vlastného sveta, v ktorom je chránené pred sklamaniami a zraneniami. Medzičasom sa toto vysvetlenie stalo neprijateľným. Jednak nemohlo byť dokázané, že sa rodičia autistických detí vyznačujú osobitým chladom alebo odmietaním, jednak sa symptómy často objavujú už v rannom dojčenskom veku, čo poukazuje skôr na biologické príčiny. Okrem toho sa ponúka otázka, či predpokladané osobitnosti rodičovského správania nie sú skôr následkom než príčinou poruchy dieťaťa.

Pri vzniku psychogénneho autizmu sa však ďalej predpokladá, že naň vplývajú psychické faktory. Predpokladá sa, že pri existencii autistickej predispozície vedú k prepuknutiu poruchy permanentné emocionálne frustrácie a extrémne zanedbávanie. Typické je, že symptómy psychogénneho autizmu (narušená schopnosť komunikácie, emocionálna ľahostajnosť) rýchlo miznú pri intenzívnych a dlhotrvajúcich prejavoch náklonnosti.
Aj keď nie sú presné príčiny autizmu doteraz celkom objasnené, vychádza sa dnes hlavne z biologicky podmieneného vzniku.

- Genetické faktory
Skutočnosť, že blízki príbuzní autistov majú zvýšený sklon k autistickým alebo autizmu podobným symptómom, hovorí za to, že pri vzniku autizmu zohráva dôležitú úlohu dedičnosť. Štúdie tak ukázali, že pravdepodobnosť, že pri jednom autistickom dvojčati bude postihnuté aj druhé dvojča, je veľmi vysoká. U jednovaječných dvojčiat je táto pravdepodobnosť cca. 95,7 % u dvojvaječných dvojčiat 23,5 %. Aj u súrodencov autistických detí, ktoré netrpia autizmom, boli zistené častejšie nápadnosti ako sú poruchy vývinu reči a duševné deficity.

- Biochemické nálezy
U mnohých autistov bola zistená zvýšená hladina serotonínu, ktorá sa vyskytuje aj u detí s duševným postihnutím. Mimo toho reaguje imunitný systém niektorých autistických detí na túto telu vlastnú látku obrannou reakciou. Niektorí postihnutí vykazujú nápadnosti týkajúce sa aj dopamínu a noradrenalínu. Porucha hospodárenia s týmito látkami sa zohľadňuje pri objasňovaní problematického sociálneho správania, nedostatkoch záujmu a problémov s učením autistických detí.

Je možné vyliečenie autizmu?

Úplné vyliečenie autizmu zatiaľ nie je možné, ale špeciálne štruktúrované vzdelávanie môže pomôcť maximalizovať schopnosti dieťaťa a minimalizovať behaviorálne problémy. Správny spôsob vzdelávania a liečebné programy sú pre dieťa podstatné, pretože priamo ovplyvňujú možnosti dosiahnuť takú úroveň samostatnosti, aká je možná vzhľadom na autistické postihnutie.

- Medikamentózna terapia:
Na liečbu autizmu sa nasadzujú rôzne lieky, tak napr. prípravky, ktoré sa užívajú aj pri liečbe schizofrenikov alebo prípravky, ktoré znižujú hladinu serotonínu. U niektorých detí tým možno dosiahnuť zlepšenie duševných schopností a správania, objavujú sa však aj nežiadúce vedľajšie účinky ako napr. podráždenosť.

- Behavoriálna psychoterapia:
Pri pschychologickej liečbe autistických detí sa pracuje hlavne s predmetmi odmien. Odmeňuje sa každé požadované správanie, ako napr. naviazanie kontaktu s iným dieťaťom. Pritom je dôležité zaoberať sa potrebami dieťaťa. Do tohto tréningu sú silne začlenení rodičia, aby mohli svoje dieťa podporovať aj v domáckom prostredí. Okrem toho sa môže tým, že sú rodičia pre dieťa pozitívnym zdrojom reakcií na vlastné správanie, zlepšiť jeho vzťah k rodičom. Pri behavoriálnej psychoterapii je dôležitým cieľom zlepšiť sociálne správanie dieťaťa, lebo sa vychádza z toho, že, ak sa dieťa naučí hrať s inými deťmi, môžu byť dôležitým vzorom pri učení ďalších schopností. Hlavne pri autistoch, ktorí sú duševne postihnutí, treba dbať na to, aby učenie nastávalo v malých krokoch, t. zn., že aj najmenšie pokroky musia byť odmenené. Pri správaní, pri ktorom sa dieťa samo poškodzuje (napr. búchaním hlavy o stenu), môže byť potrebné nasadenie trestov, ako napríklad odobratie obľúbenej hračky. Používanie trestov by však malo byť len výnimkou, lebo inak sú pokusy o vytvorenie dôvery k ľuďom málo nádejné. Pri liečbe autizmu sa neustále používajú alternatívne metódy.

Stav starostlivosti o autistov v súčasnosti na Slovensku zhrnul Daniel Vražda v článku denníka SME pod názvom:“Odborníkov na autizmus je u nás stále málo“
Nedostatok vyškoleného odborného personálu a z toho vyplývajúce neskoré diagnostikovanie, nedotiahnutá legislatíva a aj nedostatok financií, to sú základné problémy subjektov, ktoré sa venujú práci s ľuďmi postihnutými autizmom.
Ako uviedla koordinátorka rozvojového programu pre autistov -čiastočne financovaného Nadáciou pre deti Slovenska - psychologička Katarína Sabová, základnou filozofiou projektu je vyškolenie pracovníkov, ktorí by boli schopní pracovať s autistami. Kvalita poskytovanej starostlivosti v regiónoch je rozdielna a diagnostika či terapia je niekedy na nízkej úrovni.
Neexistujú autisti! Existujú naše deti, naši súrodenci, naši blízki, naši drahí... postihnutí autizmom!