"Nedám na to krk, ale zdá sa mi, že s P. nie je všetko v poriadku. Najprv sme si mysleli, že je možno hluchý, keďže nereagoval keď sme ho volali menom. Ale doktori hovoria, že jeho sluch je v poriadku. Ani s jeho inteligenciou nemôže byť nič, súdiac podľa rýchlosti akou skladá puzzle. Ale s hračkami sa nehrá tak, ako iné deti jeho veku. Namiesto toho trávi hodiny pozorovaním pračky (ako sa krúti dookola). Ľudia mi hovoria, že som len neurotická, ale ja som matka! Cítim, že sa niečo deje. Keby som len vedela, čo..."
Prehľad
Autizmus je charakteristický silnou orientáciou na vlastnú osobu a poruchami správania sa medzi ľuďmi a pri medziľudskej komunikácií. Podľa stupňa závažnosti ochorenia sa rozlišuje psychogénny a somatogénny autizmus a aj Kannerov a Aspergerov syndróm. V prvom rade možno príčiny hľadať v telesných faktoroch ako sú genetické a neurobiologické zmeny. Okrem toho môžu vedľajšiu úlohu zohrávať aj psychologické aspekty. Deti sú často nápadné už v dojčenskom veku svojím nedostatočným nadväzovaním kontaktov s blízkymi osobami. Neskôr prejavujú málo o záujmu o napodobňovanie vzorov a nadväzovanie priateľstiev. Narušený je aj vývin reči a kreativity. Liečba spočíva v behavoriálnej psychoterapii so silným začlenením rodičov, v logopédii, liečebnej gymnastike a liekoch. V posledných rokoch sa v tlači viackrát referovalo o dobrých výsledkoch dosiahnutých hrou so skrotenými delfínmi. Často je nutná starostlivosť v špeciálnych zariadeniach ešte i vo veku dospelosti.
Všeobecné informácie/ definícia
Výraz „autizmus“ bol vytvorený už v roku 1911 švajčiarskym psychiatrom Bleulerom, ktorý ním označil „odpútanie sa od reality spolu s relatívnou alebo absolútnou prevahou vnútorného života“. Je to zapadnutie do seba, sociálna izolácia, egocentrické, nerealistické myslenie. Vtedy sa označenie autistické volilo na popis takých schizofrenických pacientov, ktorí sa vyznačovali najmä silnou orientáciou na vlastnú osobu a utiahnutosťou zo sociálneho života. Ako samostatná choroba, ktorá sa odlišuje od schizofrénie a začína sa v detstve, bol autizmus opísaný americkým psychiatrom Kannerom v roku 1943, ale až v osemdesiatych rokoch bol uznaný ako vlastná diagnostická kategória.
Častosť
Porucha sa vyskytuje približne u 2-4 z 10 000 detí, pričom chlapci sú postihovaní tri - až štyrikrát častejšie. Najmä Aspergerovym syndrómom bývajú postihované takmer výlučne deti mužského pohlavia. U väčšiny autistických detí sa symptómy vyvíjajú už pred 3. rokom života.
Môže to byť autizmus?
Koľkého zbytočného trápenia by boli rodičia zbavení, keby všetci zainteresovaní odborníci mali také vedomosti a informácie o autizme, aby sa samy seba mohli opýtať: „Môže byť toto autizmus?" Autizmus je postihnutie, ktoré zabraňuje deťom nadväzovať kontakty s inými ľuďmi. Môže to výrazne ovplyvniť ich správanie, postoje, ich schopnosť komunikácie. Autizmus spôsobuje celkové zaostávanie dieťaťa. Súčasné prieskumy potvrdzujú, že 1% autistických detí nie je identifikovaných, čo má pre dieťa tragické následky. Kým autizmus nie je u dieťaťa diagnostikovaný, dieťa takto postihnuté čelí bezútešnej budúcnosti. Je odsúdené k existencii na okraji spoločnosti, k uzavretiu sa do kolobehu repetitívneho a obsesívneho správania a k neschopnosti komunikovať s ľuďmi, ktorí ho obklopujú. Netrpí len autistické dieťa, trpí aj jeho okolie. Prejavy autizmu ničia život celej rodiny, predstavujú nepretržitý stres na rodičov a súrodencov. V bežných školách stavajú tieto deti učiteľov pred neprekonateľné problémy zvládnuť triedne vyučovanie.
Čo spôsobuje autizmus, predpoklady a príčiny
- Psychologické aspekty
Skutočné príčiny autizmu zatiaľ neboli celkom odhalené. Avšak množstvo výskumov dokazuje, že môže byť spôsobený varietou príčin, ktoré ovplyvňujú vývin mozgu a ktoré pôsobia pred, počas a po pôrode. Sú to napr. rubeola matky, tuberózna skleróza, komplikácie pri bežných detských ochoreniach (čierny kašeľ, rubeola).
Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že pri vzniku autizmu zohráva rozhodujúcu úlohu správanie matky. Predpokladalo sa, že rodičia - a najmä matka – reagujú na svoje dieťa odmietavo, a dieťa sa preto stiahne do vlastného sveta, v ktorom je chránené pred sklamaniami a zraneniami. Medzičasom sa toto vysvetlenie stalo neprijateľným. Jednak nemohlo byť dokázané, že sa rodičia autistických detí vyznačujú osobitým chladom alebo odmietaním, jednak sa symptómy často objavujú už v rannom dojčenskom veku, čo poukazuje skôr na biologické príčiny. Okrem toho sa ponúka otázka, či predpokladané osobitnosti rodičovského správania nie sú skôr následkom než príčinou poruchy dieťaťa.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Autizmus
Dátum pridania: | 23.04.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | princeznicka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 707 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 20s |
Pomalé čítanie: | 12m 30s |
Zdroje: E. H. JANOSIKOVÁ - J. L. DAVIESOVÁ: Psychiatrická ošetrovateľská starostlivosť. Bratislava : Osveta, 1999, M. E. DOENGES – M. F. MOORHOUSE: Kapesní průvodce zdravotní sestry. Grada publishing, 1996, P. HARTL – H. HARTLOVÁ: Psychologický slovník. Praha : Portál, 2000, J. MARTISKOVÁ: Autizmus a mentálna retardácia. Bratislava, 2000