Typický škrečok
Riki je vyslovene príťažlivý samček škrečka zlatého. Zbožňuje pózovanie pred objektívom. Nečudo teda, že hneď vie: tu sa núka veľmi chutné krmivo! Zvedavo snorí v suchom lístí. Potrebuje spoločnosť, aby sa cítil dobre? Nie, lebo samotár sa nerád delí. Radšej maškrtí sám.
Z púští do ľudských príbytkov
Pravlasťou malých škrečkov, ktoré patria medzi najobľúbenejšie domáce zvieratá, sú púštne a stepné oblasti od Strednej Európy až po Áziu. U nás žije vo voľnej prírode iba škrečok poľný, Cricetus cricetus. Ten je vo voľnej prírode, žiaľ, čoraz vzácnejší. Roľníci ho stále považujú za škodcu, do značnej miery oprávnene. Taký malý škrečok si dokáže nazhromaždiť veľké zásoby obilia - až šesťdesiatnásobok svojej váhy. Keď však pomyslíme na škrečka, väčšinou sa nám vybaví škrečok zlatý, pochádzajúci zo Sýrie. Toto nápadne zafarbené zviera má krátku srsť na chrbte zlatohnedú, bruško má biele a uši tmavej farby.
Naozajstný samotár
V svojom prirodzenom prostredí sa samičky a samčeky škrečkov stretávajú iba v čase párenia. Potom sa ich cesty opäť rozdelia. Škrečky teda možno nazvať samotármi. V skromnej púštnej alebo stepnej vegetácíí potrebuje škrečok, aby sa uživil, pomerne veľkú oblasť pôsobnosti, ktorú zúrivo bráni proti votrelvom.
Všetky zmysly pohromade
Pre človeka je na orientáciu v okolí najdôležitejší zrak. Nasleduje sluch, až nakoniec čuch. U škrečkov je toto poradie opačné. Škrečok zisťuje to najdôležitejšie nosom a ušami. Dôležitejšie ako oči sú ešte jeho fúziky, takzvané hmatové.
Typické správanie
Každé zviera sa správa podľa určitých vzorcov, ktoré mu pomáhajú vykonávať určité činnosti a prekonávať rôzne obťiažné situácie. Čím vyspelejšia je životná forma, tým početnejšie a rôznorodejšie má vzorce správania. V prípade nebezpečenstva sa škrečok snaží ukryť v svojom obydlí. Pokiaľ to nemôže stihnúť, postaví sa na zadné a nafukuje vaky, aby nepriateľa zastašil. Pri stretnutí s väčším zvieraťom, ktoré sa nafúknutých tvárí nezľaklo, sa škrečok hrá na mŕtveho.
Nevyhnutné pravidlá pre chov škrečkov
Tie malé škrečky zo seba vyžarujú čosi mrzuté. Kto ho opäť vyrušuje z jeho najobľúbenejšej činnosti - z natláčania krmiva do lícnych vakov? Veď on má napokon ešte kopu roboty, lebo všetko musí preniesť do svojho brlôžteka. Samotárske škrečky sú aktívne predovšetkým v skorých večerných a nočných hodinách. Cez deň spia. Keď sa vyhovuje jeho prirodzeným potrebám, stáva sa škrečok chutnučkým a nenáročným domácim zvieratkom.
10 Nevyhnutných pravidiel vybavenia
1. Klietka by mala byť aspoň 60 cm dlhá, 30 cm hlboká a 40 cm vysoká.
2. Klietka s pravými uhlami a bez zbytočných ozdôb umožňuje maximálne využitie priestoru.
3. Mreže klietky musia byť vodorovné, nesmú byť potiahnuté umelou hmotou a mali by mať medzi sebou medzery cca 12 mm.
4. Dolná misa môže byť hlboká najviac 10cm, aby mal škrečok potrebný výhľad.
5. Rôzne vysoké podlažia prepojené šikmými chodníkmi môžu zväčšiť celkovú plochu klietky.
6. K nevyhnutnému vybaveniu patrí keramická miska na krmivo, vodu, soľ na lízanie.
7. Poskytni mu čo najväčší brlôžtek na spanie opatrený príklopom.
8. Ako podstielku používaj: slamu, hobliny. Na vystlanie brlôžteka je vhodná vata alebo toaletný papier.
9. Odporúčam zaobstarať škrečí záchod.
10. Klietka by mala byt umiestnená na pokojnom trocha vyvýšenom mieste, nie príliž chladnom alebo tmavom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie