Bernardín

Originálny názov plemena: St. Bernardshund

Krajina pôvodu: Švajčiarsko

Doba vzniku: Stredovek

Pôvodné využitie: Ťažný pes, spoločník

Dnešné využitie: Spoločník

Priemerná dĺžka života: 9-11 rokov

Hmotnosť: 50-91 kg

Výška: 61-71 cm

História
Už v sedemnástom storočí bolo známe, že mnísi v augustiniánskom kláštore sv. Bernarda vo Švajčiarsku chovajú mohutné strážne psy, ktoré často používajú na vyhľadávanie a záchranu pútnikov pred vyčerpaním a zamrznutím, ktorí zablúdili v snehových búrkach. Najslávnejší z týchto psov sa volal Barry. V rokoch 1800 až 1812 zachránil asi štyridsať ľudí pred istou smrťou. Predkami týchto psov, boli silné dogovité psy, ktoré sa používali na stráženie stád. Názov plemena sa začal používať v roku 1865. Bernardín mal srsť krátku, aby sa však zabránilo nepriaznivým účinkom príbuzenskej plemenitby, krížili sa s newfoundlandskými psami výsledkom čoho je dnes dlhosrstá forma bernardína.

Typy
Bernardín sa vyskytuje v dvoch formách. A to: hladkosrstá aj hrubosrstá forma.

Všeobecný vzhľad
Bernardín je vysoký, mohutný, široký, pevne stavaný a ťažký pes. Jeho hlava je veľká, široká, okrúhla. So stredne veľkými očami tmavohnedej farby. Majú milý, prívetivý pohľad. Uši sú strednej veľkosti, priliehajú k lícam, jemná chlopňa ucha má trojuholníkový tvar. Má veľmi mocný krk. Hlboká a široká hruď, mocný chrbát a zvažujúci sa zadok. Chvost je široký, dlhý, mocný, ťažký na konci mierne zakrivený. Keď je pes v pokoji chvost je nesený nízko počas aktivity zdvihnutý. Je bohato osrstený.

Srsť a farba srsti
Srsť je tvrdá, hustá, hladko priliehajúca. U dlhosrstej formy je srsť jemná, stredne dlhá, hladká alebo mierne zvlnená, nie však kučeravá alebo skrútená. Sfarbenie srsti u oboch formách je oranžové, mahagónovo pruhované, červeno pruhované, vždy s bielymi fľakmi na hlave, nohách a na končeku chvosta, alebo biele s fľakmi vyššie uvedených farieb.