Extrémne životné podmienky
Život v extrémnych podmienkach
Na svete je veľa ekosystémov, v ktorých sú podmienky na život extrémne. V nich sú rozhodujúce abiotické faktory. Medzi ne patria: - tlak - svetlo - teplota - ph - kyslík - salinyta
Organizmy
- dokázali sa prispôsobiť všetkým extrémnym podmienka pre život. A to v prostrediach: • Púšte • Sopky • Jaskyne • Pôdy • Vodné hlbočiny • Tundry
Púšte:
Medzi hlavné problémy patria: 1) Teploty: Cez deň sa teploty pohybujú až do 50 stupňov. Večer naopak klesajú až pod bod mrazu. 2)Sucho: Menej než 250mm zrážok ročne. 3)Vietor: Púštne búrky s rýchlosťou vetra okolo 60km.
Rastlinstvo: Rastliny sa tu adaptovali dĺžkou koreňa, hrúbkou alebo zmenou listov na tŕne. Svojimi semenami, ktoré dokážu čakať na dážď aj niekoľko rokov. Potom v priebehu niekoľkých dní vyklíčia, zakvitnú a zvädnú. Patria sem rastliny: Palma ďatlová - oázy, kaktusy, sukulenty.
Živočíchy sa prispôsobili: srsťou, prímom vody, životom v noci, Fenek- veľké uši zabraňujú prehriatiu Žijú tu: Hady: Štrkáč rožkatý Cicavce: Ťava dvojhrbá, fenek berberský Jašterice: Agama bradata Hlodavce: Púštny potkan Ťava dvojhrbá dlhé mihalnice, hustá srsť, tuk uložený v hrbe, široké stupaje Jaskyne:
Život v jaskyniach je limitujúci hlavne z hľadiska: a) Teploty - je nízka b) Svetla - je iba pri vstupe do jaskyne inak tma
Živočíchy jaskýň: Tri hlavné skupiny • Troglobionty (vyskytujú a rozmnožujú sa len v jaskyni) • Troglofily (majú topický alebo trofický vzťah k jaskyniam iba v určitej časti roka) • Trogloxény (náhodní obyvatelia jaskýň, zavlečení ľuďmi, zvieratami, vodou) Prispôsobili sa pigmentom. Bývajú bielej farby, stratili zrak. Ostatné zmysly majú lepšie vyvinuté.
Netopiere: Jaskyne im slúžia ako úkryt cez deň a počas zimného spánku - hibernácie. Hibernácia- zimný spánok, spomalenie organizmu, pokles teploty tela Netopiere sa orientujú pomocou echolokácie. Echolokácia - funguje na základe pravidelne vysielaných ultrazvukových vĺn a následne zachýtavanie ich odrazu. Vďaka tomu si vie predstaviť svoje okolie. Rozsah je až do pol kilometra. Ich potravu tvorí najme hmyz. Guano je netopiery trus. Využíva sa najme ako hnojivo je veľmi výživný.
Chvostoskoky (Collembola): najhojnejší jaskynný živočich. Ďalej tu žijú slepé ryby a mloky.
Rastlinstvo: veľmi chudobné, nedostatok svetla iba huby a plesne.
Arktída:
Jej limitujúce podmienky sú teploty od 0 až do -60 stupňov. Na povrchu sa nenachádza žiadna pôda iba sneh.
Živočíchy: Tučniaky - žije ich tu sedem druhov vďaka bohatým moriam. Tulene a mrože. Na okrajoch morské vtaky.
Tundry
Sú tu nízke teploty a neúrodná pôda. Z rastlín sa tu nachádzajú - trávy, lišajníky, ostrice, zakrpatené brezy a vŕby
Počas krátkeho leta tu kvitnú páperníky, silenky bezbylé, iskerníky a iné. Tieto rastliny tvoria kobercové porasty aby sa uchránili pred vetrom. O opelenie sa starajú - motýle, čmele, dvojkrýdlovce - 90% zoomasy tvorí hmyz najme bodavý. Vtáky 1. celoročné: Snehuľa kapcavá, Snehuľa horská 2. počas leta: Ľabtušky, Trasochvosty, Trsteniarky Medzi celoročné dravce patrí Sova snežná a krkavec. Počas zimy menia perie na biele. Cicavce: Lumík pestrí, Líška polárna, Sob polárny
Extremofily: Jedny z najstarších organizmov na zemi. Sú to mikroorganizmy. Žijú v najextrémnejších podmienkach na zemi. Nachádzajú sa v: - pôde - sopkách - oceánoch
Pôda: limitujúce faktory: - tlak - svetlo - vzduch
Krt podzemný: - valcovité telo - predné nohy ako lopatky - slabý zrak - hustá srsť sivočiernej farby - zakrpatené oči - čuch a hmat uložený v rypáčiku
Dážďovka zemná: - valcovité telo - štetiny - hermafrodit
Hlbočiny:
Limitujúce faktory: - tlak - teplota
Potrava: - padnuté zvyšky z hladiny - mŕtve ryby
Povrch dna tvorí výživná sliznatá vrstva. Žijú tu: - šabľovece - vláknovky plutvy sa zmenili do tvaru nôh - čertovitá ryba niektoré druhy ani neplávajú iba ležia na dne
|