Biologické mutagény:
Biologické mutagény predstavujú niektoré skupiny vírusov. Vírusy obsahujú ako genetickú informáciu tiež DNA alebo aj RNA. Niektoré onkogénne vírusy sú schopné včleniť svoju DNA do hostiteľského genómu na ľubovoľné miesto, čím spôsobujú mutácie, následkom ktorých je daný prerušený gén viac nefunkčný.

Antimutagény:
Sú látky, ktoré znižujú frekvenciu mutácií. Sú to napr. antioxidanty, medzi ktoré patrí predovšetkým vitamín C a E, karotenoidy, selén...

Rozdelenie mutácií:
Podľa typu zasiahnutej bunky:
gametické mutácie - postihujú genetický materiál pohlavných buniek; vznikajú počas spermatogenézy (tvorby spermii) alebo oogenézy (tvorby vajíčok) a sú dedičné, pretože sa prenášajú do ďalších generácií
somatické mutácie - postihujú somatické (telové) bunky a neprenášajú sa do ďalších generácií; môžu byť príčinou rakoviny

Podľa vzniku rozoznávame mutácie:
spontánne mutácie - sú náhodným javom
indukované mutácie - sú cieľavedome vyvolávané mutácie v laboratórnych podmienkach

Podľa rozsahu genetickej informácie, ktorú mutácie postihujú, rozlišujeme:
génové mutácie - postihujú nukleotidovú sekvenciu obmedzenú na jeden gén
chromozómové mutácie (aberácie) - postihujú DNA na úrovni štruktúry chromozómov a ich častí
genómové mutácie - mutácie vedúce k zmene počtu chromozómov a celých chromozómových súborov

Podľa lokalizácie mutácie rozlišujeme:
jadrové mutácie - vznikajú v DNA nachádzajúcej sa v bunkovom jadre
mimojadrové mutácie - vznikajú v DNA, ktorá je prítomná v mitochondriách, príp. chloroplastoch

Podľa smeru mutovania poznáme:
priame mutácie - keď z normálnej alely vzniká mutovaná alela
spätné mutácie - keď sa mutovaný genotyp spätne zmení na pôvodný (normálny) genotyp

Podľa zlučiteľnosti so životom poznáme:
vitálne mutácie - neovplyvňujú prežívanie jedinca
letálne mutácie - mutovaný genotyp neumožňuje ich nositeľovi prežitie (mutácie esenciálnych génov)

Podľa stupňa fenotypového prejavu rozoznávame:
dominantné mutácie - mutovaná alela je nadradená nad normálnu alelu
recesívne mutácie - mutovaná alela sa prejaví len v homozygotne recesívnom stave (väčšina mutácií)

Vznik mutácie:
Podstatou vzniku mutácií je schopnosť chemických, fyzikálnych a biologických mutagénov reagovať buď priamo, alebo prostredníctvom ich metabolických produktov s DNA.
Tento proces je zložený z niekoľkých fáz:
a) najprv musí mutagén preniknúť do jadra, aby mohol zreagovať s DNA
b) touto reakciou vznikne gén s predmutačným poškodením, buď sa vráti do pôvodného stavu – reparácia, alebo sa stabilizuje a vznikne mutácia
c) ak sa mutácia stabilizuje, dochádza v bunke k zmene genetickej informácie
d) menia sa biochemické vlastnosti mutovaných buniek
e) podľa rozsahu poškodenia bunky matáciou postihnutá bunka buď hynie – letálna mutácia, alebo sa rozmnožuje a vzniká klon mutovaných buniek