Čím viac listov má rastlina, tým viac asimilátov sa vytvorí. Pravda, ide o charakter týchto asimilátov. Ak by sa v listoch tvorilo veľa látok, ktoré tvoria zasa len ďalšie asimilačné orgány (listy, stonky), nedo-siahli by sme náš účel. Treba, aby sa pri asimilačnej činnosti produ-kovali aj také látky, ktoré dávajú základ pre vznik reprodukčných a zásobných orgánov. Reprodukčnými orgánmi sú kvetné púčiky a napokon kvety; zásobnými orgánmi sú zasa plody (pri ovocných stromoch), niektoré korene a zhrubnuté stonky (pri zelenine).
Z uvedeného vidno, aké ďôležité je, aby bola medzi tvorbou asimi-látov a výživou správna súhra. A to nielen medzi výživou jednotli-vými prvkami, alebo aj v čase dodávania týchto prvkov - výživných látok. Keby sme napríklad vyživovali rastliny najmä prvkami, ktoré podporujú rast (dusíkom a pod.), nadmerne by rástli a mohutneli práve vegetatívne časti rastliny, no málo by sa vyvíjali generatívne a zásobné orgány. Keby sme zasa podporovali určitými živinami len vývin generatívnych a zásobných orgánov, nemali by sa tieto orgány z čoho vyživovať (nedostatok listov) a aj pri prudkom začiatočnom vývine by museli neskôr zakrpatiet alebo odumriet. Preto pri každom hnojení - pri každej výžive treba pamätať na zachovanie súladu msedzi týmito funkciami jednotlivých orgánov rastlín.